In: Slovenská literatúra, vol. 69, no. 4
Zora Prušková 
Details:
Year, pages: 2022, 327 - 342
Language: slo
Keywords:
literárna antropológia, obrazotvornosť, umelecká práca, recepcia
literary anthropology, imagination, creative work, reception
Article type: I. Štúdie / I. Studies
About article:
Skúsenosť umenovedného bádania čoraz naliehavejšie smeruje od exaktnej, štrukturalistickej vedy k pozorovaniu sveta v jeho modalite garantovanej človekom. Neštrukturalistická estetika a literárna veda sa opiera o pomedzné disciplíny, ako sú antropológia, epistemológia imaginatívnych procesov, ontologická transformácia existenciálnych významov. Umelecká práca a literárny text ako jej výsledok majú viditeľné aj menej transparentné súradnice a zdroje. Tradične sa hovorí o štruktúre, estetike a poetike umeleckého diela. Tieto pozorovania síce ponúkajú systematickú správu o fungovaní a podobe umeleckého diela, menej intenzívne však referujú o ontologických zdrojoch a východiskách zážitku, ktorý umelecké dielo sprostredkúva. Ide o také prvky a procesy, ktoré sú umeleckej práci prirodzene prisúdené, a preto ich nie je možné vynechať z poznávacích a tiež hodnotiacich prvkov výskumu. Jadrom takéhoto prístupu je rešpektovanie psychologického subjektu tvorcu a komunikačných konfigurácií literárneho textu. Štúdia ponúka pohľad pod povrch utvárania textovej štruktúry a zhodnocuje imaginatívne procesy v nadväznosti na recepčnú intenciu umeleckého diela.
Research of arts and literature had moved from a striving for exact, structuralist handlings of its objects to observations of the world as mediated and experienced by humans. Research in aesthetics and literary studies not embedded in structuralism is often interdisciplinary in its nature and draws on a host of inspirations (anthropology, epistemology of imaginative processes, ontological transformations of existential meanings, etc.). The creative process and its product – the literary text – can be handled from various viewpoints. Traditionally, literary studies approached the text in terms of its structure, aesthetics, and poetics. Such observations do offer a systematic way in which the functioning and form of the literary work can be described; however, they are much less capable of grasping the ontological sources and origins of aesthetic experience. The latter are inherent to the engagement with an aesthetic object and as such need to be taken into account in the creation of knowledge and value of the literary work. Respecting the psychological subject of the writer and of communicative configurations of the literary text is crucial in this context. The article looks under the surface of textual structures and concentrates on imaginative processes in connection to the reception intention of the literary work.
How to cite:
ISO 690:
Prušková, Z. 2022. Medzi poetikou textu a poetikou udalosti: K niektorým ontologickým otázkam epickej reprezentácie. In Slovenská literatúra, vol. 69, no.4, pp. 327-342. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2022.69.4.1
APA:
Prušková, Z. (2022). Medzi poetikou textu a poetikou udalosti: K niektorým ontologickým otázkam epickej reprezentácie. Slovenská literatúra, 69(4), 327-342. 0037-6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2022.69.4.1
About edition:
Published: 21. 7. 2022