Facebook Instagram Twitter RSS Feed Back to top on side

Komu patrí Mikuláš Šubić Zrínsky? (K inšpiračným zdrojom a ideovej koncepcii historického eposu Andreja Sládkoviča Gróf Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti)

In: Slovenská literatúra, vol. 68, no. 4
Ingrid Papp Číslo ORCID

Details:

Year, pages: 2021, 432 - 441
Language: slo
Keywords:
národné povedomie, politická ideológia, panslavistická identita, Mikuláš Šubić Zrínsky (1508 – 1566), Mikuláš Zrínsky (1620 – 1664), Andrej Sládkovič
Article type: II. Rozhľady / II. Views
About article:
Výklady o osobnosti a činoch Mikuláša IV. Zrínskeho (1508 – 1566), ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Turkom pri maďarskej pevnosti Szigetvár v roku 1566, a o diele a pôsobení jeho pravnuka Mikuláša VII. Zrínskeho (1620 – 1664), maďarského barokového básnika 17. storočia, mali po dlhé roky centrálnu úlohu vo vytváraní národného povedomia a politickej ideológie v Uhorsku. V pamäti slovanského obyvateľstva Uhorska bola postava protitureckého bojovníka Zrínskeho prítomná už od 16. storočia, ale v 19. storočí, v kontexte ideí slovanskej vzájomnosti a panslavizmu, sa jej pozícia posilnila. Andrej Sládkovič (1820 – 1872) napísal v roku 1866 historický epos Gróf Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti, v ktorom detailne opísal jeho hrdinské činy na základe panslavistickej identity. Východiskom sa mu stal sonet Jána Kollára „My sme dali Uhrům Zríniho“ zo skladby Slávy dcera (konečná verzia 1852), odkazujúci na to, že slovanské spoločenstvo prenechalo Zrínskeho Maďarom, podobne ako Jana Husa Nemcom a Mikuláša Koperníka Talianom, a vzdalo sa ho ako objektu vlastného uctievania. Svojou epickou básňou vrátil postavu obrancu hradu Zrínskeho do slovanského panteónu, a to s použitím básnického textu pravnuka Zrínskeho.

Accounts of the character and deeds of Nikola IV Zrinski (1508 – 1566) who became renowned for preventing the fall of Szigetvár in 1566 and of the work and life of his great-grandson Nikola VII Zrinski (1620 – 1664), a 17th-century baroque poet, had long played central roles in the building of national awareness and political ideology in Hungary. The Slavic inhabitants of the Kingdom of Hungary were familiar with the general who fought against the Ottoman Empire since the 16th century, but in the 19th century, in the context of the idea of Slavic mutuality and Pan-Slavism, this historical figure became more important. In 1866, Andrej Sládkovič (1820 – 1872) wrote a historical epic Gróf Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti [Count Nikola Šubić Zrinski at Sziget] in which he described Zrinski’s heroic deeds from the perspective of Pan-Slavic identity in detail. He drew on Ján Kollár’s sonnet “My sme dali Uhrům Zríniho” [We gave Zrinski to the Hungarians] included in his Slávy dcera ([The daughter of Sláva] final version published in 1852). The sonnet asserts that the Slavs left Zrinski to the Hungarians, just like they left Ján Hus to the Germans and Nicolaus Copernicus to the Italians and that they also gave up Zrinski’s legacy. In his epic poem, with the help of the poetry of his grandson, he returned Zrinski to the Slavic Pantheon. Key words: national awareness, political ideology, Pan-Slavic identity, Nikola Šubić Zrinski (1508 – 1566), Nikola VII Zrinski (1620 – 1664), Andrej Sládkovič
How to cite:
ISO 690:
Papp, I. 2021. Komu patrí Mikuláš Šubić Zrínsky? (K inšpiračným zdrojom a ideovej koncepcii historického eposu Andreja Sládkoviča Gróf Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti). In Slovenská literatúra, vol. 68, no.4, pp. 432-441. 0037 – 6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2021.68.4.4

APA:
Papp, I. (2021). Komu patrí Mikuláš Šubić Zrínsky? (K inšpiračným zdrojom a ideovej koncepcii historického eposu Andreja Sládkoviča Gróf Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti). Slovenská literatúra, 68(4), 432-441. 0037 – 6973. DOI: https://doi.org/10.31577/slovlit.2021.68.4.4
About edition:
Publisher: Slovenská literatúra / Slovenská literatúra
Published: 13. 7. 2021