Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Obr. č. 1: Parazitologička Martina Miterpáková vo svojom laboratóriu

Srdcový červ Dirofilaria immitis znepokojuje parazitológov

24. 9. 2020 | videné 5340-krát

Komáre nás v tomto mokro-teplom roku poriadne vytrápili. V niektorých obciach dokonca uvažovali o vyhlásení mimoriadneho stavu. Komáre okrem toho, že spôsobujú svrbivé štípance, prenášajú mnohé nebezpečné choroby. Napríklad aj dirofiláriózu, ktorú skúmajú vedci z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach.

Dirofilárióza je choroba spôsobená parazitujúcimi vlasovcami (Dirofilaria immitis a Dirofilaria repens) z čeľade Onchocercidae. Postihuje najmä psov, mačky a voľne žijúce mäsožravce. „Komár, ktorý nasal krv z nakazených zvierat, však môže infikovať aj človeka,“ hovorí parazitologička MVDr. Martina Miterpáková, PhD., samostatná vedecká pracovníčka PaÚ SAV v Košiciach. Táto problematika sa riešila v rámci projektov Štandardizácia nových prístupov v diagnostike závažných helmintóz ľudí a ich aplikácia do praxe v aktuálnych epidemiologických a sociologických podmienkach Slovenska (APVV-15-014) a Novo sa objavujúce závažné parazitárne a vektormi prenášané ochorenia psov, ich epidemiológia a diagnostika (VEGA (2/0018/16). Výsledky tohto projektu komisia zaradila medzi najvýznamnejšie pri záverečnom hodnotení projektov ukončených v roku 2019.

Ešte donedávna bola D. immitis, pôvodca tzv. srdcovej červivosti psov (alebo výstižnejšie pľúcnej dirofilariózy), detegovaná na území strednej Európy pomerne zriedkavo v porovnaní s príbuzným druhom D. repens parazitujúcom v podkoží a očných štruktúrach mäsožravcov, ale aj človeka. „Počas nášho prvého epidemiologického výskumu v rokoch 2005 – 2015 bolo na dirofilariózu vyšetrených vyše štyritisíc psov zo všetkých regiónov Slovenska. Priemerná prevalencia infekcie sa pohybovala medzi dvoma až dvadsiatimi piatimi percentami v závislosti od lokality. Takmer pri všetkých nakazených psoch bol ako pôvodca ochorenia diagnostikovaný druh D. repens. Iba pri desiatich vyšetrených jedincoch bola potvrdená prítomnosť druhu D. immitis, z toho deväť zvierat trpelo zmiešanou formou infekcie oboma druhmi dirofilárií, a iba pri jednom psovi bola detegovaná monoinfekcia srdcovým červom,“ vysvetľuje M. Miterpáková. „V poslednom čase však zaznamenávame zmenu epidemiologickej situácie, narastá počet autochtónnych prípadov vyvolaných druhom Dirofilaria immitis, a to predovšetkým v oblasti juhozápadného Slovenska. V rokoch 2016 – 2020 bol tento druh zachytený pri viac ako 80 psoch, pričom vo väčšine prípadov šlo o monoinfekciu. Zároveň pribúdajú psy s klinickými príznakmi infekcie vedúcej k zlyhaniu srdca a na prelome rokov 2019 a 2020 boli zaznamenané aj smrťou končiace prípady ochorenia.“

Dirofilaria immitis spôsobujúca srdcovú (pľúcnu) formu infekcie je rozšírená v USA, Kanade, Afrike, Ázii, Austrálii i v Stredomorí. V strednej Európe sa doteraz vyskytovala len ojedinele, no oblasť jej výskytu sa neustále rozširuje. Podľa doktorky Miterpákovej sa vysoko endemickou oblasťou pred pár rokmi stalo rovinaté Maďarsko. Na Slovensku sa ochorenie po prvýkrát vyskytlo pri psoch v okresoch Nové Zámky, Komárno a Bratislava. „V roku 2019 sme v spolupráci s firmou Bayer, s. r. o., vykonali prieskum s cieľom zhodnotiť epidemiologickú situáciu dirofilariózy pri psoch v Českej i Slovenskej republike. My sme z toho vyšli podstatne horšie, v Česku sa dirofilarióza vyskytuje sporadicky, prevažne na južnej Morave. Zatiaľ. My sme v tomto roku zaznamenali prípady nákazy Dirofilariou immitis , ba aj úhyn psov v ďalších častiach Slovenska, konkrétne v okresoch Zvolen a Košice-okolie (Nižná Myšľa). Pri psíkoch sa pri pitve našiel veľký počet červov v srdci,“ upozorňuje Martina Miterpáková. 

Na mieste je otázka možného rizika pre človeka. Podľa parazitologičky infikovať človeka môže komár, ktorý predtým nasal krv z nakazeného zvieraťa, najčastejšie psa. „Sú známe prípady nákazy človeka Dirofilariou repens aj u nás – od prvého nálezu v roku 2007 každý rok ich pribudne niekoľko. Infikovaný človek cíti nepríjemné pohyby v podkoží alebo si nahmatá tvrdé uzlíky obsahujúce dospelý parazit. Ten je veľmi čulý, migruje, za 48 hodín ´prejde´ tridsať až štyridsať centimetrov! Červ sa často dostane aj do oka. Evidujeme prípad, keď nakazenému chlapcovi brat vytiahol červa zo spojivkového vaku oka. Pri podkožnej a očnej forme dirofilariózy sa dá pomôcť chirurgicky i protiparazitárnymi liekmi. Nebezpečnejšia je nákaza človeka Dirofilariou immitis, keď sa červ dostane do pľúc. Našťastie, jej výskyt sme na Slovensku nezaznamenali, takéto prípady sa zatiaľ vyskytujú v USA a Ázii,“ hovorí Martina Miterpáková.        

Larvy dirofilárií, zvané mikrofilárie, vo väčšom počte cirkulujú v periférnej krvi hostiteľa (psa) prevažne v noci a v skorých ranných hodinách, čím sa prispôsobujú biorytmu prenášača – komára.

Odborníci z Parazitologického ústavu SAV v Košiciach zistili rezervy v diagnostikovaní dirofilariózy veterinármi. Rozposlali im emaily i listy s upozorneniami. „Veterinárnym lekárom veľmi dôrazne odporúčame, aby sa vopred v diagnostických laboratóriách informovali o spôsobe diagnostiky dirofilariózy. A aby kombinovali použitie jednoduchých a rýchlych sérologických testov, ktoré sú však schopné zachytiť len druh D. immitis, s vyšetrením periférnej krvi na prítomnosť mikrofilárií s následnou analýzou DNA molekulárnymi metódami,“ povedala parazitologička Martina Miterpáková.

Text: Katarína Čižmáriková

Foto: Katarína Čižmáriková (obr. č. 1), Miloš Halán, UVLF Košice (obr. č. 2), Martina Miterpáková (obr. č. 3)

Súvisiace články