Aktuality

„Demokracia je proces,“ zvykne pripomínať Peter Zajac. V kontexte udalostí z novembra 1989 sa však dotkne aj „zapáleného“ nervu našej spoločnosti. „Kvalita demokratického režimu na Slovensku sa zhoršuje,“  povedal na diskusnom fóre Akadémia a Nežná revolúcia, ktoré sa uskutočnilo v utorok 5. novembra v Bratislave.

Vrstvenie rokov zvyčajne obrusuje spomienky. Prináša nové udalosti, potláča detaily do zabúdania. Stredná a staršia generácia si však na november 1989 dobre pamätá, pretože jej akoby „rozdelila“ život na dve polovice. Predseda SAV prof. Pavol Šajgalík v úvode podujatia pripomenul, že mnohé osobnosti Novembra 89 pôsobili v Slovenskej akadémii vied. Poltucet z nich sa prišiel s auditóriom podeliť o spomienky aj úvahy o ceste, ktorú Slovensko prešlo za uplynulých tridsať rokov.

Najskôr však renomovaný historik Dušan Kováč najmä pre mladších prezentoval exkurz do nedávnej minulosti. „Dejiny, aj tie najnovšie slovenské, musíme chápať v kontexte súvislostí,“ zdôraznil pri charakterizovaní spoločenského zriadenia v bývalom Česko-Slovensku po druhej svetovej vojne. „Nemali sme ani socializmus, ani komunizmus. Bola to ideológia straníckej elity. V realite len  skupina ľudí držala moc v krajine. Násilný zásah 17. novembra proti protestujúcim študentom bol ich fatálnou chybou.“ Nastali zmeny v spoločnosti, ktoré Dušan Kováč nenazýva revolúciou, skôr antiboľševickým prevratom, ktorý viedol k slobodným voľbám. Po nich však prišlo obdobie privatizácie, populizmu, demagógie a naša spoločnosť sa ešte len učí, hľadá demokraciu. „Demokracia je diskusia. U nás sa nediskutuje, prevažne len hlasuje.“

Na tridsiate výročie Novembra 89 spomínali jeho aktéri z rôznych uhlov pohľadu. Peter Tatár z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV zvýraznil silu emócií, silu súzvuku ľudí, ktorí potlačili v exponovaných dňoch svoj strach. Martin Bútora spomínal na prvé dni formovania Verejnosti proti násiliu, na snahu o získavanie spojencov. Peter Zajac okrem iného zasa pripomenul, že dodnes nemáme vedeckú analýzu obdobia mečiarizmu. Svoje autentické spomienky ponúkla aj Zora Bútorová z vtedajšieho Kabinetu teórie vedy a prognóz pri Výpočtovom stredisku SAV, aj Fedor Gömöry z Elektrotechnického ústavu SAV, aj Milan Šútovec, ktorý sa z Ústavu slovenskej literatúry SAV „presunul“ v rokoch 1990 až 1992 na pozíciu predsedu Snemovne národov vo Federálnom zhromaždení ČSFR. Zaznelo množstvo podnetných myšlienok, konfrontácií predstáv so súčasnou realitou, vrátane úvahy, že časť spoločnosti sa za tridsať rokov výraznejšie neposunula. Napriek tomu sa diskutujúci zhodli v tom, že udalosti z novembra 1989 majú pre Slovensko historický význam a sú dobrým základom pre formovanie a rozvíjanie demokracie v našej krajine. (spn)

Záznam podujatia si môžete pozrieť TU.

Foto: Martin Bystriansky