Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

S prednáškou Šieste vymieranie a vznikanie prišiel medzi petržalských šiestakov vedec Peter Vršanský.

Petržalská super škola: Šiestemu vymieraniu pomáhajú ľudia

13. 2. 2019 | videné 1141-krát

Veľkým potleskom privítali v utorok 12. februára šiestaci petržalských základných škôl prednášajúceho v rámci projektu Petržalská super škola. S prednáškou Šieste vymieranie a vznikanie sa predstavil pre nich známy vedec, autor a jeden z organizátorov projektu, Peter Vršanský z ústavov zoológie, vied o Zemi a Fyzikálneho ústavu SAV.

Kto z vás chce prežiť? Začal zostra vedec. Zdvihlo sa veľké množstvo rúk, no rovnako veľké – za údivu a pochvaly za úprimnosť P. Vršanského – sa zdvihlo aj pri otázke, kto nechce. Smiech z vlastného „vtipkovania“ deti prešiel do úžasu, keď sa začalo vážne rozprávať, že vyhynutie nás jednako čaká. Dokonca deti preukázali väčšiu vôľu zachrániť skôr ako ľudstvo krásneho rysa na prvom z množstva unikátnych obrázkov, ktoré mal vedec pre deti nachystané.

Kým sa však vedec dostal k šiestemu vymieraniu, začal prvopočiatkami života na Zemi a dôkazmi, ktoré ukázal žiakom buď „naživo“, alebo na obrázkoch. Ďalším boli hematitiové trubičky po baktériách – pozostatok prvých známok života na Zemi.

Na Zemi už bol komplexný život pred 2,1 miliardy rokov, no kompletne vyhynul. Po mnohých vývinových obdobiach bola potom naša planéta najbližšie k zániku pred 715 mil. rokov, keď skoro celá zamrzla. „V súčasnosti sa opäť k nemu pomaly blížime. Šiestemu vymieraniu však pomáhajú najmä ľudia,“ uviedol P. Vršanský a ako viackrát počas svojej prednášky zdôraznil, svoju vedeckú činnosť, svoje poznatky zameriava najmä na ochranu existujúcej flóry a fauny.

„Problémom nie je vznik nového života – ako nám planéta už viackrát ukázala,“ tvrdí, „podstatné je, aby úplne nezanikol.“ Už dnes však asi 30 % percent cicavcom ľudstvo privodilo vyhynutie, 20 % obojživelníkov je rovnako odsúdených na vyhynutie. Amurských leopardov behá po svete už len asi štyridsať, usurijský tiger je dnes možno na stotine svojho bývalého teritória.

Hoci každý rok objavíme 10- až 19-tisíc nových druhov živočíchov, veľké množstvo ich ubúda. Čo možno teda urobiť pre záchranu planéty? Napríklad – začať doma triediť odpad, používať MHD, konzumovať lokálne potraviny a recyklovať, odporúča vedec, pre ktorého je príroda všetkým.

Otázky žiakov na konci opäť nemali konca kraja – takmer ako rad, ktorý si 450 žiaci vystáli, aby si pozreli jantáre s „kúskami minulých životov“ a odišli so skyrtým posolstvom.

„Pozrite, (jantár) je to virtuálna realita. Vidíte to vlastnými očami, tých živočíchov máte pred nosom, vidíte na nich najmenšie detaily. A predsa neexistujú. Vyhynuli.“

Odmenené otázky:

Aký bol prvý list?

Vplýva pohyb litosferických dosiek na evolúciu?

...a otázka s najväčším potleskom: Aký je najmenší živočích a „aha čau“? (Ukázalo sa, že tento pozdrav je ´mem´ žiakov, ktorý nikto z dospelých nepoznal...)

Andrea Nozdrovická

Foto: Matúš Bednarič, an