Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Parazitologička Slávka Sabolová – Barláková osobným príkladom presvedčila dcérku Alicku, že neplače, keď jej pichnú „injekciu“. Takže niet sa čoho báť

Ako sa prestať báť injekcie

5. 11. 2014 | videné 1382-krát

Darovanie krvi priamo na pôde akadémie sa v Košiciach stalo peknou tradíciou. Dvakrát do roka sa knižnica spoločnej budovy dvoch ústavov SAV – Neurobiologického a Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat – zmení na transfúznu stanicu. Tak to bolo aj 30. októbra.

 

Pôvodca myšlienky mobilného odberu a jeho neúnavný organizátor Ján Gálik, neurobiológ, priam poletoval od jedného záujemcu o darovanie krvi ku druhému. Od radosti, že ich prišlo toľko, vyše dve desiatky. Tentoraz chvalabohu neúradoval chrípkový vírus, ani nával pracovných povinností (ako je napr. písanie výročnej správy, či finiš na projektoch). V dverách sa objavovali známe tváre, no prišli aj pr´vodarcovia. Ako pozitívny príklad môže poslúžiť 5-členný tím zo Spoločenskovedného ústavu SAV. Na otázku, či to bol riaditeľov príkaz, sa psychológovia a historici zasmiali a unisono tvrdili, že „nie, len prišiel mail s oznamom“. Vďaka kolektívu sa na darcovskú premiéru podujala Miroslava Kopaničáková. O chvíľu sa k nim pridal aj riaditeľ ústavu Michal Kentoš, skalný priaznivec tejto humanitnej akcie.

 

Po prvý raz sa tu objavilo dieťa. Šesťročnú Alicku doviedla jej mamka Slávka Sabolová – Barláková z Parazitologického ústavu SAV.  Dôvod? „Dcérku som so sebou vzala cielene, nech na vlastné oči vidí, ako sa daruje krv. A najmä nech jej na vlastnom príklade ukážem, že injekcie sa netreba báť,“ prezradila nám. Zaujímavý bol aj príchod mladej Lenky Szilágyiovej. Mala dohodnuté obchodné stretnutie s riaditeľkou Neurobiologického ústavu SAV Nadeždou Lukáčovou. Keďže prišla s časovým predstihom, dr. Lukáčová, ktorá ešte chcela stihnúť darovanie krvi, ju vzala so sebou a cestou do knižnice ju presvedčila, nech sa pridá. Darcovského prvenstva sa dožila aj Alexandra Kovalčíková z Ústavu materiálového výskumu SAV, ktorú doteraz blokoval pre nás ostatných závideniahodný dôvod: „Jednoducho ma lekári nepustili darovať, lebo som nevážila aspoň 50 kilogramov. Konečne som pribrala.“  Na otázku, či sa nebojí, smelo prehlásila, že po zážitkoch z dvoch pôrodov je toto prechádzka rozkvitnutým sadom. A ešte jedna pikoška – Slavomír Gabáni z Ústavu experimentálnej fyziky SAV prišiel darovať krv vraj priamo z Červeného námestia v Moskve. Z mesačného študijného pobytu v Rusku pricestoval len večer.

 

Nálada bola dobrá, všetci zdraví a do krvného skladu pribudlo dvadsať krvných vakov so život zachraňujúcou tekutinou.

 

Text a foto: Katarína Čižmáriková