Aktuality

Po opakovanom ohlásení zániku a opätovnom objavení na záznamoch koronografov vesmírnych sond SOHO a STEREO kométa ISON pripomína detektívku (zatiaľ) bez záveru.

Napriek tomu, že boli možné všetky priebehy vrátane zániku pri tesnom prelete nad slnečným povrchom, oznámenie ESA, že 28.11. 2013 kométa zanikla po vypudení obrovského oblaku prachu, ľudí tešiacich sa na veľké decembrové divadlo dosť sklamalo. O niekoľko hodín neskôr sa však, na prekvapenie celej astronomickej komunity, kométa znovu objavila na záberoch kozmickej sondy SOHO, pričom vytvorila nádherný chvost. Vyzeralo to tak, že časť kométy výbuch prežila a bude ďalej pokračovať v lete po svojej dráhe, dokonca sa objavilo výrazné zjasnenie. Správy z 1.12. sú však opäť pesimistické – obraz kométy veľmi slabne so vzďaľovaním sa od Slnka a je zrejmé, že dlhodobá dobrá viditeľnosť predpovedaná na obdobie Vianoc nebude. Je šanca, že kométu nafotia skúsení astrofotografi v rannom súmraku, ale jej zhliadnutie voľným okom je v týchto chvíľach vylúčené. Po zvyškoch jadra sa chystá pátrať aj Hubbleov vesmírny ďalekohľad. Na videu zo sondy STEREO je zaznamenaný prelet kométy ISON okolo Slnka s dvomi veľkými výbuchmi. Link tu: http://www.astro.sk/~astrsven/ISON/ison-cor2a-580.gif

Aké sú teda perspektívy?

Kométa ISON je ešte príliš blízko k Slnku, aby sme mohli povedať definitívny záver, či nejaká časť prežila. Pri prelete sme mali 3 možnosti – (1) uvoľnenie časti kométy pri zachovaní relatívne veľkého pôvodného jadra, (2) uvoľnenie podstatnej časti plynného a prachového materiálu a prežitie len malého zvyškového jadra, (3) úplnú dezintegráciu. Tieto možnosti sú dôsledkom stavby kometárneho jadra. Kometárne jadro vzniká tak, že ľadové bloky veľkosti 10-100 metrov sa pospájajú do celistvého jadra. Pri veľkom slapovom pnutí (rozdiel síl na protiľahlé strany kometárneho jadra), ku ktorému dôjde pri prechode v blízkosti hmotného telesa (v našom prípade Slnka) sa môže časť jadra odlomiť, alebo môže dôjsť aj k celkovému rozpadu telesa. Zhruba tretina nám známych komét prešla v minulosti rozpadom. Pokiaľ je uvoľnená časť dosť veľká, nemusí zaniknúť, ale môže ďalej existovať ako samostatné aktívne jadro.

To, ktorý scenár sa bude realizovať,  je vždy veľmi ťažké predpovedať. Väčšinou nepoznáme predchádzajúci vývoj kométy a nevieme, čo kométa už v minulosti prekonala. Vieme pomerne presne odhadnúť, ako sa budú chovať krátkoperiodické kométy, ktoré prichádzajú k Slnku opakovane v priebehu niekoľkých rokov resp. desaťročí. Oveľa ťažšie je to u tzv. nových komét (sem patrí aj ISON), ktoré prichádzajú k Slnku prvý krát. A u týchto telies nemáme ani dostatočne veľkú štatistickú vzorku, aby sme mohli urobiť kvalifikovaný odhad.

Čo môžeme očakávať?

Po tom čo sme videli, môžeme vylúčiť z vyššie uvedených možností, možnosť číslo 1. Pokiaľ došlo k možnosti 3 – úplnému rozpadu, z kométy už môžeme zaznamenať len oblak prachových častíc, ktorým by Zem mala prejsť 12.1.2014. Pokiaľ sa zrealizovala možnosť 2, po dráhe sa pohybuje malé zvyškové jadro. To buď bez nejakej aktivity v tichosti odíde z dosahu našich ďalekohľadov, alebo vďaka teplu absorbovanému počas blízkeho preletu sa celkom rozpadne, prípadne obnoví svoju aktivitu na krátke obdobie. Ak by pritom došlo k výbuchu jasnosti, kométa by ešte mohla byť pár dní v dosahu malých ďalekohľadov. Dlhodobú dobrú viditeľnosť však už očakávať nemôžeme.

Záverom ešte jedna poznámka. Napriek tomu, že pre verejnosť bude neviditeľnosť alebo slabá viditeľnosť kométy ISON v decembri sklamaním, pre astronómov skúmajúcich kométy sa stala najlepšie zdokumentovaným preletom kométy okolo Slnka s obrovským množstvom poznatkov o stavbe kometárneho jadra.

Ján Svoreň, Astronomický ústav SAV