Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Planéta Merkúr nasnímaná sondou Messenger (kredit: NASA)

Ústav experimentálnej fyziky SAV prispieva k misii na planétu Merkúr

29. 7. 2013 | videné 1627-krát

V košickom Ústave experimentálnej fyziky dokončujú časti vedeckej aparatúry PICAM pre spoločnú misiu Európskej kozmickej agentúry ESA a Japonskej kozmickej agentúry JAXA na planétu Merkúr.

Misia nesie názov BepiCOLOMBO na počesť talianskeho astronóma Giuseppe (Bepi) Colomba, ktorý výskumu planéty Merkúr venoval značnú časť svojej vedeckej kariéry. Misia využíva dve vesmírne sondy, ktoré vynesie raketa Ariane 5 v roku 2015. Sondy poletia k Merkúru spoločne šesť a pol roka, pričom budú využité gravitačné asistencie Zeme, Mesiaca a Venuše. Pri Merkúre každá sonda zaujme inú orbitu. Zatiaľ čo európska sonda MPO (Mercury Planetary Orbiter) zakotví na nízkej kruhovej orbite, odkiaľ bude detailne študovať povrch planéty, japonská sonda MMO (Mercury Magnetospheric Orbiter) využije eliptickú orbitu na výskum magnetosféry. Merkúr má podobne ako Zem magnetické pole, ktoré reaguje s energetickými časticami z blízkeho Slnka. Misia je náročná predovšetkým kvôli blízkosti Slnka z ktorého na Merkúr v perihéliu dopadá až 14,4 kW slnečnej energie na štvorcový meter (cca desaťkrát viac ako na Zemi), preto je tepelný režim sond a jednotlivých prístrojov veľkou technologickou výzvou.

Aparatúra PICAM (Planetary Ion CAMera) zabezpečí na palube planetárneho orbitera MPO komplexnú analýzu iónov, ktoré opúšťajú povrch Merkúra vplyvom „bombardovania“ slnečným vetrom a tým bude analyzovať jeho zloženie a fyzikálne procesy prebiehajúce v tomto prostredí. Je to vlastne iónový hmotnostný spektrometer s hmotnostným rozsahom do 132 amu (Xenón), energetickým rozsahom do 3 keV a priestorovým uhlovým pokrytím 2 PI (all-sky camera). Jeho komplexný senzorový systém je založený na riadenej iónovej optike s meraním času preletu (TOF – time of flight system) a s mikrokanálikovým (MCP) multipixelovým detektorom. Napájanie, riadenie meracieho procesu a analýzu signálov senzora zabezpečuje elektronický box, ktorý zároveň zabezpečuje mechanický interfejs medzi senzorom a prístrojovou platformou.

Vývoj tak komplexnej aparatúry je veľmi náročný na financie a kvalifikovanú pracovnú silu, preto sa na ňom podieľajú mnohé renomované laboratóriá kozmického výskumu z rôznych krajín. Hlavným koordinátorom je Ústav kozmických výskumov IWF (Institut für Weltraumforschung) v rakúskom Grazi. ÚEF SAV prispieva v oblasti konštrukcie elektronického boxu v súčinnosti s írskym Laboratóriom kozmických technológií STIL (Space Technology Ireland). Subdodávateľom mechanických súčastí je aj slovenská technologická firma Q-Products, ktorá na základe dodaných 3D modelov zabezpečuje štrukturálnu analýzu a výrobu precíznych komponentov na modernom 5-osovom CNC obrábacom centre a pomocou laserových technológií.

Ján Baláž, Oddelenie kozmickej fyziky ÚEF SAV, http://space.saske.sk