Aktuality

V dňoch 29. – 30. mája 2013 sa v priestoroch Novej budovy Národného múzea v Prahe uskutočnila vedecká konferencia Gustáv Husák – Moc politiky/politik moci, ktorá sa konala pod záštitou ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušana Čaploviča a ministra školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky Petra Fialu.

Vedeckú konferenciu  spoluorganizovali Historický ústav Slovenskej akadémie vied (HÚ SAV) a Ústav pre štúdium totalitných režimov (ÚSTR) v spolupráci s Národným múzeom Českej republiky (NM ČR). Organizátori podujatia si dali za cieľ priblížiť a osvetliť zložitú osobnosť politika a štátnika Gustáva Husáka, ktorého sté výročie narodenia pripadlo práve na rok 2013. Symbolicky sa tak stalo práve v budove bývalého Federálneho zhromaždenia, kde sa udiali viaceré historické medzníky v dejinách Čechov i Slovákov, vrátane prijatia ústavného zákona o rozdelení spoločného štátu.

Vedeckú konferenciu slávnostne otvorili a zahájili riaditeľka ÚSTR Pavla Foglová, riaditeľ HÚ SAV Slavomír Michálek a generálny riaditeľ NM ČR Pavel Lukeš, ktorý sa v pozícii hostiteľa ujal prvý slova. Vo svojom príhovore privítal aktívnych i pasívnych účastníkov konferencie a následne zdôraznil  historický význam budovy, v ktorej sa podujatie uskutočnilo a jej súvis s Gustávom Husákom. Budova bývalého Federálneho zhromaždenia bola totiž uvedená do užívania v roku 1973 a Husák ju z titulu svojich funkcií často navštevoval. Ďalej s prejavom vystúpila riaditeľka ÚSTR Pavla Foglová, ktorá prítomným okrem iného priblížila svoje spomienky na mladosť v období normalizácie spojenej s menom Gustáva Husáka.  Ako posledný vystúpil s príhovorom riaditeľ HÚ SAV Slavomír Michálek, ktorý o.i. poďakoval českým partnerom za pomoc pri organizácii konferencie a poskytnutie priestorov.

Po odznení slávnostných príhovorov sa následne začal prvý blok konferencie, ktorý dostal názov Aktér éry a režimov Československa. Blok mal priblížiť nielen zložitú dobu a vládnuce režimy, v ktorých Gustáv Husák žil a pôsobil, ale tiež úlohu inteligencie či historiografie. Ako prvý v rámci tohto bloku vystúpil Stanislav Sikora  (HÚ SAV), ktorý priblížil politickú dráhu Gustáva Husáka od vstupu do verejného života až po odchod z politiky. Juraj Benko (HÚ SAV) sa vo svojom referáte venoval úlohe inteligencie v komunistickom hnutí, pričom zdôraznil absenciu klasickej ľavicovej inteligencie na Slovensku po roku 1918. Adam Hudek (HÚ SAV) zase vystúpil s príspevkom venujúcom sa pohľadu marxistickej i exilovej historiografie na Gustáva Husáka. Prítomným priblížil zatracovanie Husákovej úlohy v SNP počas 50. rokov, ako aj nekritické glorifikovanie v rokoch normalizácie. Ďalej prezentoval pohľad exilových (najmä tzv. ľudáckych) autorov na jeho osobu, do ktorej spočiatku vkladali isté nádeje. Jan Rychlík  (Ústav českých dejín FF UK) predniesol referát na tému česko-slovenských vzťahov v rokoch 1945-1989 a Husákových názorov na túto problematiku. Ako posledná v rámci úvodného bloku vystúpila Elena Londáková (HÚ SAV) s príspevkom Husákove ženy, v ktorom sa pokúsila priblížiť netradičný pohľad na Gustáva Husáka týkajúci sa jeho ľudského rozmeru, osobného života a najmä osudov jeho dvoch manželiek.

Druhý blok konferencie sa zaoberal počiatočným životným obdobím Gustáva Husáka až po rok 1945. Jeho rodinný pôvod, detstvo a stredoškolské roky v referáte zmapoval Tomáš Černák (HÚ SAV), ktorý tiež pár vetami prítomným prezentoval Husákovu prácu vo vysokoškolskom hnutí a podiel na založení Vysokej školy technickej na Slovensku.  Martin Mocko sa v referáte zaoberal pomerne zložitou a komplikovanou problematikou Husákovho pôsobenia v prvých rokoch odboja až po vypuknutie SNP, vrátene jeho postoja k otázke sovietskeho Slovenska. Na príspevok Martina Mocka plynulo nadviazal Stanislav Mičev (Múzeum SNP Banská Bystrica), ktorého referát však pre neprítomnosť prezentoval kolega Marek Syrný. Mičevov príspevok venoval pozornosť Husákovej činnosti po vypuknutí SNP a jeho funkciám v rámci povstaleckých orgánov.

Posledný blok úvodného dňa konferencie sa týkal predovšetkým rokov 1945-1948 a vstupu Gustáva Husáka do vysokej politiky. Vzťah medzi predstaviteľmi Demokratickej strany a Husákom v období od SNP po február  1948 prezentoval vo svojom referáte Marek Syrný (Múzeum SNP Banská Bystrica). Ten predovšetkým opísal postupnú zmenu tohto vzťahu, kedy sa z odbojových partnerov stali politickí súperi. Ľudovít Hallon a Miroslav Sabol (obaja HÚ SAV) pripravili referát o Husákovej úlohe v hospodárskom vývoji Slovenska v rokoch 1945-1948, kde opísali jeho činnosť vo funkcii povereníka dopravy a podiel na dvojročnom hospodárskom pláne. Taktiež spomenuli Husákov záujem o problematiku poľnohospodárstva, ktorej sa venoval i po roku 1948. Jan Pešek (HÚ SAV) zase osvetlil úlohu Gustáva Husáka počas februárového prevratu v roku 1948 na Slovensku a jeho podiel na uchopení moci komunistami v ČSR. Zdôraznil však pritom, že Husákovu úlohu nemožno preceňovať, keďže sa dôsledne riadil pokynmi z vedenia KSČ. Ako posledný v prvý deň konferencie vystúpil Michal Macháček (Ústav českých dejín FF UK), ktorý sa zameral na priblíženie názorových predstáv Gustáva Husáka na riešenie slovenskej štátoprávnej otázky.

Druhý deň konferencie sa niesol v znamení mapovania Husákových osudov v 50. rokoch, postupný návrat na politickú scénu až po roky normalizácie a záver 80. rokov. Štvrtý blok konferencie priniesol v tomto smere referáty týkajúce sa práve odsúdenia Gustáva Husáka, jeho väznenia, návratu do spoločensko-politického života a nástupu do vládnych funkcií. Jan Kalous (ÚSTR) analyzoval v príspevku politický proces proti tzv. slovenským buržoáznym nacionalistom, jeho prípravu i správanie sa Husáka počas vyšetrovacej väzby. Petr Blažek (ÚSTR) prítomným priblížil spomienky Husákových spoluväzňov, ktorí sa s ním počas 50. rokov osobne stretli vo väzniciach. Michal Štefanský (Vojenský historický ústav) sa venoval obdobiu po roku 1963, kedy sa rehabilitovaný Gustáv Husák pokúšal o návrat do politiky a jeho vzťahy s vtedajšími straníckymi predstaviteľmi. Milan Zemko (HÚ SAV) sa zase vo svojom referáte zaoberal Husákovou publicistikou a prejavmi v rokoch 1963-1968. Na záver štvrtého bloku vystúpil Jozef Žatkuliak (HÚ SAV), ktorý prezentoval činnosť vládnej komisie a proces prípravy federalizácie Československa.

Piaty blok priblížil normalizáciu v Československu a vnútropolitický vývoj počas 70. a 80. rokov. Svojím príspevkom ho zahájil Zdeněk Doskočil (Ústav pre súdobé dejiny AV ČR), ktorý sa venoval vývoju vzájomného vzťahu historika Milana Hűbla a Gustáva Husáka. Norbert Kmeť (Ústav politických vied SAV) priblížil politický, spoločenský, ekonomický a kultúrny vývoj v Československu v 70. rokoch a najmä Husákov podiel na tomto vývoji. Vymedzením pojmu ,,reálny socializmus“ v období začiatku normalizácie sa zaoberal Jan Mervart (Filozofická fakulta Univerzity Hradec Králové), ktorý si predovšetkým kládol otázku, či išlo o reálnu koncepciu alebo iba o prázdny pojem. Richard Pavlovič ( Štátny archív v Prešove, pobočka Svidník) priblížil vzťah Gustáva Husáka k slovenskej komunistickej elite na príklade vzťahu s Jozefom Lenártom v rokoch 1961-1987. Záverom bloku vystúpil Peter Weiss, ktorého príspevok sa venoval vývoju KSS v kontexte vývoja v celej KSČ v druhej polovici 80. rokov a teda v čase slabnúceho Husákovho vplyvu.

Záverečný blok konferencie priblížil hospodársko-spoločenské súvislosti počas 70. a 80. rokov v spojení s Gustávom Husákom. Michal Pullmann (Ústav hospodárskych a sociálnych dejín FF UK) tak hovoril o snahe o hospodársku reformu v 80. rokoch a Martin Franc (Ústav pre súdobé dejiny AV ČR) zase o situácii v zásobovaní a maloobchode. Ladislav Vojáček (Právnická fakulta Masarykovej univerzity) naproti tomu prezentoval problematiku normalizácie a jej vplyvu na československé pracovné právo. Dagmar Podmaková (Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV) poukázala na zobrazenie Gustáva Husáka v divadelnej a filmovej tvorbe. Šárka Rámišová (Oddelenie novodobých českých dejín, Národné múzeum) priblížila populačnú politiku v rokoch normalizácie a fenomén tzv. Husákových detí.   V rámci posledného bloku odzneli i príspevky Jana Šoltu (Bankový inštitút – Vysoká škola Praha) týkajúce sa záverečnej fázy politickej dráhy Gustáva Husáka, resp. Slavomíra Michálka ( HÚ SAV) o vzťahoch medzi ČSSR a USA počas normalizácie.

Po skončení záverečného bloku sa uskutočnila  diskusia, resp. záverečné zhodnotenie osobnosti Gustáva Husáka, ktorého sa zúčastnili Milan Zemko, Jan Rychlík a Zdeněk Hazdra (ÚSTR). Milan Zemko v záverečnom zhodnotení zdôraznil potrebu interdisciplinárneho výskumu pri skúmaní Husáka i jeho doby. Jan Rychlík zase konštatoval, že Husákova životná dráha bola rozdelená na dve časti, pričom rozhodujúci medzník videl v udalostiach 21. augusta 1968.  Zdeněk Hazdra vyslovil záverečné poďakovanie všetkým prítomným i organizátorom a tiež vyslovil presvedčenie, že konferencia zohrala významnú úlohu pri skúmaní osobnosti Gustáva Husáka.            

Autor:  PhDr. Tomáš Černák, Historický ústav SAV