Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

V Ústrednom archíve SAV sú uchované vzácne dokumenty. Digitalizácia archívu znamená digitalizáciu archívnych pomôcok a digitalizáciu dokumentov. Na snímke proces digitalizácie nákresov Dmitrija Andrusova, zakladateľa geológie na Slovensku.

Ako sa archív mení v čase

15. 1. 2018 | videné 1038-krát

Špecializované a servisné organizácie SAV na záver vlaňajšieho roka absolvovali pravidelné hodnotenia svojej činnosti. Závery hodnotiacich komisií konštatovali, že všetky špecializované a servisné organizácie akadémie spĺňajú kritériá hodnotenia, a tak získali osvedčenia vyhovujúcich organizácií. Táto skutočnosť je impulzom priniesť profily jednotlivých organizácií.

Ústredný archív SAV predstavujeme formou rozhovoru s jeho riaditeľkou Mgr. Jana Gubášovou Baherníkovou a zástupkyňou riaditeľky Mgr. Kristínou Majerovou, PhD.

Mgr. Jana Gubášová Baherníková, riaditeľka Ústredného archívu SAV:

Archív je na prvý pohľad statická inštitúcia, spôsoby práce a život v ňom sú však dynamické, ba zastal popredné miesta v odborových inováciách nielen technologických, ale predovšetkým metodických. Napriek univerzalizmu technológií je zásadná zmena personalizovaná:  V Ústrednom archíve SAV v nedávnom období nastala generačná výmena nielen vo vedení, a celkovo aj v kolektíve odborníkov – archivárov. Ako hodnotíte odovzdávanie „štafety“, zverenie celoživotnej práce predchodcov a aké sú vaše ašpirácie?

„Personálna výmena bola generačná – traja pracovníci, ktorí v Ústrednom archíve SAV pracovali od rokov 1968, 1969 a 1970, doktor Jozef Klačka, pani Mgr. Alexandra Marčeková, pani Mgr. Lýdia Kamencová, odišli do dôchodku vyše sedemdesiatroční. S nimi odišla celá pôvodná generácia archivárov. Nás mladších –mňa a moju zástupkyňu Kristínu Majerovú (prišli sme pred 10 rokmi počas štúdia, alebo hneď absolvovaní štúdia archívnictva) zaučili do základnej archívnickej praktickej práce tak, ako si ju vyžadovala klasická prax. Nám mladším prenechali prácu s modernými technológiami. Potom sme prijali ďalších nových kolegov, generačná výmena sa zavŕšila. S doplneným kolektívom a vďaka systematickému prístupu sme sa mohli rýchlo posunúť  k digitalizácii – sme pravdepodobne prvý archív na Slovensku, ktorý sprístupňuje na internete všetky pomôcky pre prácu bádateľov, a tiež mnoho pramenných dokumentov (a začína so sprístupňovaním novovekých pramenných dokumentov).

Výrazná zmena nastala v našej archívnickej práci, ale neznamená to, že sme zavrhli to, čo budovali kolegovia pred nami: iné sú spôsoby práce, predovšetkým metodiky sprístupňovania zbierok a fondov, mení sa aj spôsob spracovania elektronických dokumentov. Práve oblasť sprístupňovania dokumentov je nová a novátorská.

Sprístupnenie našich zdrojov zefektívňuje prácu bádateľov, lebo prichádzajú do archívu zorientovaní a pripravení. Vopred vedia, v ktorých inventároch budú bádať.  Okrem inventárov máme prístupné aj niektkoré textové dokumenty, vlani sme pripravili digitalizáciu zbierky medailí a plakiet, pripravujeme ich databázové spracovanie, a pokračujeme súborom fotografií.“

Čo zostáva zachované z tradičnej práce archivára?

„Základné spracovanie fondov zostáva stále rovnaké – ešte stále pracujeme s papierom – napríklad v tom, že papierovú matériu fondov nemôže multiplikovať tak, ako je to možné pri elektronických dokumentoch, ktoré môžeme zaraďovať do viacerých databáz súbežne. V súčasnosti sú teda rozdiely v metodike sprístupňovania archívnych dokumentov a samotné spracovanie dokumentov sa bude meniť vtedy, keď prejdeme na elektronické dokumenty. Pri nich niektoré klasické postupy nebudú použiteľné.“

Archív je „mlčiaca“ pamäťová inštitúcia, najmä ak si predstavíme depozitáre. Čo zo svojej živej osobnej pamäte vám odovzdali vaši predchodcovia, najmä nestor slovenského archívnictva PhDr. Jozef Klačka?

„Nielen prakticky a ústne. Áno, on stál pri budovaní slovenského archívnictva v päťdesiatych rokoch a v šesťdesiatych sa podieľal na organizačnom budovaní odboru, bol členom Vedeckej archívnej rady pri ministerstve vnútra a mnohých iných odborných komisií. Dr. Klačka ako metodik či riaditeľ viedol archív 40 rokov a pri odchode do dôchodku nám odovzdal svoj osobný fond. Tak zachoval svoje poznanie, svedectvo o svojom prístupe k práci aj pre tých, ktorí už nemali príležitosť pracovať s ním osobne.“

Inštitúcie sa neustále boria s nízkymi rozpočtami, aj v položkách určených na budovanie a udržiavanie infraštruktúry. Aké máte rozvojové plány a perspektívy a nielen v tejto otázke?

„Nielen na zabezpečenie štandardnej IT infraštruktúry potrebujeme prostriedky, riešiť musíme aj fyzickú infraštruktúru, úložné priestory pre naše papierové dokumenty, sústrediť ich na jedno miesto (momentálne máme tri nie celkom vyhovujúce depozitáre).

Napokon, aj digitalizované existujúce dokumenty, ktoré teraz spracúvame, potrebujú úložisko, riešenie hľadáme v spolupráci s Výpočtovým strediskom SAV.

Perspektíva v súvislosti s prechodom na elektronickú správu registratúry bude závisieť aj od toho, ako, kedy a v akom rozsahu prejdú jednotlivé pracoviská akadémie na túto formu dokumentácie písomností. V horizonte 5 – 10 rokov bude archív preberať a uchovávať elektronické archívne dokumenty. Táto perspektíva je nová nielen pre náš archív, ale všetky archívy na Slovensku.“

Ústredný archív SAV má v súčasnosti sedem pracovníkov – okrem základnej špecializovanej činnosti máte ambície venovať sa aj vedeckým témam a výskumu. Aké sú vaše ašpirácie a možnosti?

„Snažíme sa každoročne prispievať do najväčšej konferencie slovenských archivárov, predovšetkým metodickými témami. Vlani sme mali publikované texty doma aj v Českej republike, týkali sa teoretického archívnictva a spracovávania osobných fondov. Tiež sa venujeme témam z dejín akadémie, spomeniem tematiku príspevku akadémie pri tvorbe Tatranského národného parku alebo prehľad odborných stanovísk vedcov pri výstavbe vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. Pripravujeme sa na spoluprácu s Masarykovým ústavom a Archívom Akadémie vied ČR. Primárna je naša základná archívna činnosť a tešia nás dobré ohlasy na naše príspevky do vedeckej a teoretickej oblasti.“

Čo je v súčasnom procese transformácie SAV, aj v celospoločenskom kontexte, najdôležitejšie pre postavenie a rozvoj Ústredného archívu SAV?

„Aby sme si obhájili pozíciu akceptovaného pracoviska – aj v súčasnej digitálnej dobe, ktorá preferuje internetové médium – a zachovať status archívu ako dôležitej pamäťovej inštitúcie. Predovšetkým preto, že v celospoločenskom dosahu je archív jedinou inštitúciu, ktorá má povinnosť uchovávať fondy – na rozdiel napríklad od knižníc, ktoré môžu vyraďovať knižničný fond, alebo na rozdiel od prchavosti informácií na internete.  V akademickom prostredí si potrebujeme uchovať štatút organizačnej zložky s nevyhnutnou autonómiou, aby sme naďalej zabezpečovali archívny servis pre vedecké organizácie akadémie, tiež pre bádateľov a historikov aj mimo akademického prostredia. A vo vnútorných procesoch stabilizovať personálny stav odborníkmi, ktorí svojej práci nielen rozumejú, ale sú jej aj oddaní.“

 

Mgr. Kristína Majerová, PhD.,  zástupkyňa riaditeľky Ústredného archívu SAV:

Na čo v digitálnej ére slúži archív? Aké je postavenie Ústredného archívu SAV v systéme inštitucionalizovaných archívov na Slovensku?

„V základnej odpovedi o postavení a zmysle existencie archívu je definícia stručná: archív je pamäť inštitúcie. Ak hovoríme v súbore všetkých archívov na Slovensku, je to súbor informácií, ktoré vypovedajú o dianí v minulosti. Pre poznanie, ale aj preto, aby sme vedeli, kam kráčať v budúcnosti. 

Ústredný archív SAV má štatút špecializovaného verejného archívu. V Slovenskej republike sa sieť archívov člení na štátne archívy – Slovenský národný archív, ktorého súčasťou je Štátny ústredný banský archív, osem štátnych archívov s regionálnym pôsobením podľa krajov a dva mestské archívy v Bratislave a v Košiciach. Do menšej skupiny tzv.  špecializovaných verejných archívov patrí náš archív, archívy inštitúcií zriadených zákonom (RTVS,  SNG, Vojenský historický ústav, Pamiatkový úrad a ďalšie). Materiály v špecializovaných archívoch sú zlomkom objemu dokumentov v štátnych archívoch, avšak obsahujú dokumenty novších období, väčšinou od 19. storočia. Všetky archívy podliehajú archívnemu dozoru, ktorý vykonáva Ministerstvo vnútra SR, avšak prirodzene, riadenie archívu patrí zriaďovateľom.“

Ako je budovaný archív akadémie – aké sú cesty získavania materiálu?

„Spôsob získavania závisí od typov archívnych dokumentov a fondov a podľa úrovne štruktúry SAV, kde zabezpečujeme archiváciu písomností podľa registratúrneho poriadku a plánu. Sú to dokumenty úradnej proveniencie z riadiacich orgánov  SAV a z jednotlivých vedeckých a špecializovaných pracovísk. Po spracovaní dokumentov (vytriedia sa tzv. prevádzkové materiály) sa uchovávajú archívne dokumenty s trvalou dokumentárnou hodnotou, s výpovednou hodnotou o inštitúcii, jej riadiacich procesoch, koncepcii, zameraní a samozrejme, aj o ľuďoch.“

V akadémii pracovalo mnoho významných osobností a archív uchováva aj ich osobné fondy. Ako sú zaraďované a využívané osobné dokumenty vedcov do archívu inštitúcie?

„To je druhá zložka získavania archívnych dokumentov, táto nevyplýva zo zákonnej povinnosti viesť písomnú agendu. Snažíme sa získavať osobné fondy významných vedeckých pracovníkov – a tých máme v rôznych vedných odboroch veľmi veľa. Možnosti výberu sú široké, zameriavame sa na vedeckých pracovníkov, ktorí boli zároveň funkcionári (máme osobné fondy piatich z 11 bývalýchpredsedov SAV, teraz preberáme fond Štefana Lubyho), hoci to nie je podmienka, poprední vedci nemuseli byť zároveň funkcionármi. Tiež sa usilujeme o zastúpenie každej vednej oblasti, v súčasnosti máme 98 osobných fondov vedcov. Práca s osobnými fondmi sa líši od práce úradnej proveniencie, najmä v kontakte s pôvodcami, v iniciatíve, vo vyhľadávaní a získavaní akvizícií.“

Archívny materiál získava nový život vďaka technológiám. Aký je stav a rozpracovanosť digitalizácie archívu akadémie?

„S digitalizáciou sme začali vlastnými silami v dvoch úrovniach: je to digitalizácia archívnych pomôcok, ktoré umožňujú vyhľadávať v archívnych dokumentoch, a digitalizácia dokumentov. Podarilo sa nám vytvoriť na Slovensku jedinečný model archívnych pomôcok a z väčšej časti ho už uviesť do reálneho používania na našej webovej stránke. Bádateľ tak začína svoju prácu virtuálnym štúdiom z pohodlia domova alebo pracoviska. Môže preskúmať naše fondy a zbierky v zdigitalizovaných inventároch k fondom právnych predpisov, orgánov SAV, organizácií SAV, spolkov a vedeckých spoločností a osobné fondy takmer sto vedcov. Keď osobne záujemca prichádza do bádateľne, už má pripravené vyžiadané dokumenty. Je to urýchlenie procesu bádania a priblíženie pre vzdialených bádateľov, a napokon, je to otváranie zdrojov a informácií širokému okruhu používateľov zvonka. Aj keď sa to na prvý pohľad zdá jednoduché a samozrejmé, takýto postup vyhľadávania inventára nie je možný v štátnych archívoch, tam sa postupuje „tradične“.

Archív poskytuje služby bádateľom v otvorenom prístupe. Kto sú a aké typy dokumentov si najčastejšie vyžiadajú?

„Spravidla prichádzajú historici či doktorandi študujúci čiastkovú tému, napríklad dejiny vedy a konkrétneho vedného odboru, ale tiež autori monografií o osobnostiach vedy. Ich záujem o osobné fondy aj o fondy úradnej proveniencie je proporčný, vyrovnaný, často sledujú viacero typov dokumentov vo všetkých fondoch, aby získali komplexnejšie informácie. Do bádateľne prichádzajú aj pracovníci vedeckých ústavov, buď osobne, alebo im pracovníci archívu pripravujú rešerše na konkrétne témy. Je tu ešte tretia skupina klientov – nie sú to bádatelia, ale žiadatelia o vybavenie správnej agendy pre dokladovanie rôznych správnych nárokov.!

Pracovníci Ústredného archívu SAV však vykonávajú nielen spracovávanie a sprístupňovanie dokumentov, potenciál ukrytý v nich využívajú aj na tvorbu príspevkov k teórii a výskumu.

 

Pripravila: Ľubica Suballyová
Fotografie: autorka