Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Biela koróna.

Fascinujúce "čierne" Slnko 2017

13. 12. 2017 | videné 831-krát

Koróna, dokonale ionizovaná plazma,  je najvrchnejšia vrstva atmosféry Slnka.  Je síce riedka, ale je veľmi horúca a dynamická – častice z nej, predovšetkým elektróny, prúdia až na koniec heliosféry (tzv. slnečný vietor), teda do vzdialenosti okolo 100 astronomických jednotiek. Okolo Zeme letia rýchlosťou 200 – 800 km za sekundu a ovplyvňujú jej najvyššiu vrstvu – ionosféru. 

Štruktúru koróny určujú magnetické polia Slnka, pričom ich intenzita a poloha na povrchu Slnka  sa menia s fázou cyklu slnečnej aktivity. Tým sa mení aj koróna, ktorá je mimoriadne zložitá, najmä do vzdialenosti asi dvoch polomerov Slnka a dôležitá je pre rozdelenie častíc v slnečnom vetre. Aj keď sa v súčasnosti koróna, biela aj emisná, pozorujú z umelých družíc našej Zeme alebo z kozmických sond, tak napriek tomu sa najkvalitnejšie štruktúry bielej koróny získavajú počas úplných zatmení Slnka Mesiacom. V roku 2107 takéto zatmenie nastalo 21. augusta a bolo pozorovateľné z územia USA, od západného pobrežia po východné (členom tímu The Williams College Eclipse  2017 Expedition, vedeného profesorom J. M. Pasachoffom, bol aj  autor tohto príspevku, RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.). Okrem kvalitného pozorovania, je dôležitý aj spôsob  a metóda spracovania jednotlivých snímok. Výpočtová technika významným spôsobom zasiahla aj do tejto oblasti a výsledok je obdivuhodný. 

Na obrázku č. 1 je biela koróna pozorovaná pomocou 800 mm teleobjektívu a fotografickým aparátom Nikon D 810 s expozičným časom 1/30 sekundy; na obr. 2 je najvnútornejšia koróna a protuberancie (červené). Výsledný obraz (č. 3) bol získaný zo 156 jednotlivých expozícií a patrí k jedným  z najlepších na svete: na strane jednej vidíme veľmi zložitú vnútornú korónu a na strane druhej veľké prilbicovité lúče, pozorovateľné do štyroch polomerov Slnka a koronálne diery, vyplnené tenkými, radiálnymi polárnymi lúčmi; červenkasté objekty nad tmavým povrchom Mesiaca sú chladné protuberancie a biele body – hviezdy. Autorom spracovania je Ing. Roman Vaňúr (ESET s. r. o.).        

Text: RNDr. Vojtech Rušin, DrSc.

Foto: Jay M. Pasachoff, Vojtech Rušin, Roman Vaňúr  a The Williams College Eclipse 2017 Expedition.

TL 12/12/17