Aktuality

Ochorenia a poškodenia kĺbovej chrupky patria k najčastejším diagnózam, s ktorými sa stretávajú ortopédi a traumatológovia. Trpí ním zhruba desať desať populácie, v kategórii nad 60 rokov až vyše 50 percent. Blýska sa však na lepšie časy – vedeckému tímu z Ústavu materiálového výskumu SAV a Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie (UVLF) v Košiciach sa podarilo vyvinúť originálny biomateriál so schopnosťou vytvoriť po traumatickom poškodení kĺbovej chrupky nielen chýbajúcu kosť, ale aj chrupku.

„Hoci sa regeneračnej medicíne vo svete venujú stovky výskumných tímov, výsledkom doterajšieho bádania boli iba implantáty umožňujúce vytvoriť v mieste defektu len chrupke podobné tkanivo, nie plnohodnotnú chrupku,“ konštatoval prof. MVDr. Ján Danko, PhD., vedúci Katedry anatómie, histológie a fyziológie na UVLF.

Nový, jedinečný prelomový materiál s veľkým potenciálom, ktorý znamená významný pokrok v oblasti liečby a regenerácie pohybového aparátu u ľudí, predstavili na tlačovej konferencii v Košiciach. Rektorka Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie prof. MVDr. Jana Mojžišová, PhD. si s riaditeľom ÚMV SAV RNDr. Pavlom Hvizdošom, CSc. pochvaľovali rozhodnutie spred vyše desiatich rokov o vzájomnej spolupráci. Autorom novej metódy ošetrenia defektov kĺbovej chrupky je spolu s profesorom Dankom samostatný vedecký pracovník a vedúci Divízie biomateriálov a hybridných systémov ÚMV SAV Ing. Ľubomír Medvecký, PhD. „Ide o jedinečné prepojenie univerzity a nášho ústavu. Na jednej strane my materiál pripravujeme po fyzikálno-chemickej a materiálovej stránke, na druhej strane ho univerzitné pracoviská otestujú. Pred desiatimi rokmi sme začali spoluprácou na projektoch o materiáloch určených na náhradu alebo zaplnení defektov kostí, financovaných zo štrukturálnych fondov. Potom som prišiel s návrhom spoločne riešiť náhradu chrupky. Po takmer piatich rokoch vývoja sľubné výsledky predbežných predklinických in vivo testov ukazujú, že náš biomateriálový implantát dokáže významne podporiť tvorbu novej kĺbovej chrupky a nahradiť tak poškodenú,“ vysvetlil. V Košiciach vyvinutý originálny biomateriál je nový svojím zložením aj spôsobom prípravy. „Ide o kompozitný netoxický biomateriál na báze chitosanu. Čo je dôležité, pri jeho príprave sa nepoužívajú žiadne toxické organické rozpúšťadlá a je sterilizovateľný štandardným postupom,“ spresnil Ľ. Medvecký. Detailné zloženie vedci zatiaľ zverejniť nechcú. Urobia tak, až bude chránený patentom, o ktorý sa prihlásili.

Vedecký tím je zložený zo špičkových domácich expertov z oblasti prípravy biomateriálov, veterinárnej a humánnej ortopédie. Problematike in vitro testovania biomateriálov sa súčasne s Ing. Ľubomírom  Medveckým venuje jeho kolegyňa z ústavu MVDr. Mária Giretová. Biomateriál z pohľadu in vivo funkčnosti pred testovaním na experimentálnych zvieratách testovala doc. MVDr. Eva Petrovová, PhD. In vivo experimenty sa uskutočňujú pod vedením veterinárneho ortopéda MVDr. Zdeňka Žerta, Dipl. ECVS, v spolupráci s humánnymi ortopédmi MUDr. Marošom Vargom, MHA, vedúcim lekárom Športartrocentra z Nemocnice Košice-Šaca, a MUDr. Marekom Tomčom zo Železničnej nemocnice v Košiciach, ktorý je zároveň externým doktorandom na UVLF. Humánni ortopédi sú neoddeliteľnou súčasťou operačného tímu. V spolupráci s veterinárnym ortopédom riešia chirurgické postupy a implantácie biomateriálu a vyhodnocujú zákroky zobrazovacími metódami.

Známe sú už prelomové vlastnosti nového biomateriálu, potvrdené experimentálnymi pokusmi na ovciach a ošípaných: je tvárny, dá sa ním vyplniť akýkoľvek defekt chrupky a priľahlej kosti, pričom nie je obmedzený jeho rozmermi; defekt sa zahojí novou chrupkou, takmer úplne zhodnou s pôvodnou; nevzniká žiadna imunitne negatívna odpoveď organizmu (teda nedochádza k odmietnutiu implantátu imunitnými bunkami pokusných zvierat). Aby experimentálna štúdia priniesla pacientom benefity, napríklad ako je jeden operačný výkon namiesto doterajších dvoch a aj priaznivejšia cena za implantát ako doteraz, výskumný tím musí ešte dokončiť testovanie na zvieracích modeloch a urobiť klinickú štúdiu v humánnej medicíne.

Katarína Čižmáriková

Foto: Tomáš Čižmárik