Aktuality

V dňoch 24. – 25. 11. 2016 sa na pôde Goetheho inštitútu v Bratislave uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia s názvom Johan Huizinga and Central/East-Central Europe, na ktorej vystúpilo 14 prednášateľov z Holandska, Nemecka, Rakúska, Ruska, Poľska, Maďarska, Českej republiky a Slovenska.

Ukotvenie témy konferencie v geografických súradniciach strednej, resp. stredovýchodnej Európy účastníkom ponúklo príležitosť oboznámiť sa s náležito rôznorodými témami a ich hĺbkovými výkladmi v prezentáciách popredných odborníkov na život a dielo významného nizozemského kultúrneho historika Johana Huizingu (1872 – 1945).

Po príhovore veľvyslanca Holandského kráľovstva Richarda van Rijssena, ktorý konferenciu slávnostne otvoril spolu s riaditeľom Ústavu svetovej literatúry SAV Adamom Bžochom, odzneli príspevky venované vybraným perspektívam Huizingovho neodmysliteľného prínosu k  európskej humanistike prvej polovice 20. storočia. Referáty o Huizingovom myslení o Európe, výrazne obohatené o citáty z autorových nepublikovaných prác (Anton van der Lem), priniesli nový pohľad na huizingovskú optiku uvažovania o fenoméne historickej zmeny (Wessel Krul), ako aj na príbuznosť – či naopak vyhranenosť  – tejto optiky vo vzťahu k dielam popredných európskych mysliteľov ako Oswald Spengler, Carl Schmitt či Jurij Lotman (Christian Krumm, Geertjan de Vugt, Olga Sidorova).

Mimoriadne podnetný bol príspevok Willema Otterspeera o harmónii ako definujúcom prvku v kontexte metafyzickej aury kultúry, ktorý poukázal na zjednocujúce paralely myslenia v prácach Ernsta Roberta Curtiusa, Lea Spitzera a Ericha Auerbacha s prácami Johana Huizingu. K odhaľovaniu skrytých myšlienkových afinít Huizingovho rozsiahleho diela prispel referát Johan Huizinga and Georg Lukács (Léon Hanssen), ako aj kontrastívne uvažovanie o práci Maxa Dvořáka Idealismus und Naturalismus in der gotischen Skulptur und Malerei  (1918) v usúvzťažnení s Huizingovým chápaním umeleckej kultúry neskorého stredoveku (Ivan Gerát).

Bádateľský záber i zámer, spočívajúci v ambícii prezentovať výstupy výskumu Huizingovho diela v stredoeurópskom kontexte, sa naplno prejavil v záverečnom bloku konferencie a v referátoch rečníkov, ktorí účastníkom sprostredkovali nielen čiastkový (Tamás Balogh), ale i precízne komplexný (Wilken Engelbrecht, Adam Bžoch) obraz o recepcii diela Johana Huizingu v danom geografickom priestore. Príspevok Wilkena Engelbrechta o prekladoch a prijímaní Huizingových diel v českej kultúre sa – i v bezprostredne nasledujúcej diskusii – umiestnil do produktívneho dialógu s referátom Adama Bžocha, znalca a prekladateľa Huizingovho diela do slovenčiny, ktorý odznel pod názvom Johan Huizinga in Slovakia a okrem iného predstavil nové poznatky o vplyve Johana Huizingu na slovenské intelektuálne prostredie v jednotlivých obdobiach.

Aktuálnosť odkazu Johana Huizingu sa premietla aj do živých vedeckých diskusií, ktoré boli súčasťou konferencie. Práve v nich sa potvrdilo, aký atraktívny uhol pohľadu Huizingovo uvažovanie o histórii ponúka aj vo vzťahu k súčasnosti.

Anna Fosse