Aktuality

Príde ďalšia apokalypsa? „Ľadová doba sa vráti, v súčasnosti sme asi za polovicou tohto pokojného geologického obdobia, čiže tak o 10 až 19-tisíc rokov môže opäť takmer vymrieť život na Zemi,“ povedal okrem iného na poslednej tohtoročnej vedeckej kaviarni SAVinci posledný novembrový deň doc. RNDr. Jozef Michalík, DrSc. z Ústavu vied o Zemi SAV. Možno aj preto sa inak  pozerá na náš svet. Nezabudol však zdôrazniť, že je to prirodzený vývoj Zeme. „Človek nič nezmení, no ten konár, čo si sám píli pod sebou, nebezpečne zahrocuje.“ 

„Na Zemi ešte stále existujú miesta, ktoré nám ukazujú, kde sa začal život,“ otvoril svoje pútavé rozprávanie Jozef Michalík. Podľa geológov sa objavil pred tri a pol miliardami rokov v oceáne. Jeho hladina chránila živé organizmy pred kozmickým žiarením. Život na Zemi sa stal obrovskou hybnou silou, ktorá zároveň tvorila prelomové obdobia. Prvé živé organizmy boli podobné siniciam alebo baktériám. Stromatolity vznikali všade.  V tomto období sa pravdepodobne začal na tvorbe organizmov podieľať aj kyslík. Dôkazom sú nálezy organizmov, ktoré už mali kostru.

Prvé obrovské zaľadnenie postihlo našu planétu asi pred 750 miliónmi rokov. Prežili len kolónie na dne oceánov. Čo spôsobilo návrat do „normálu“, sa vedci len domnievajú. „Pravdepodobne šlo o náraz asteroidu alebo ním vyvolaná sopečná aktivita. Vznikali spoločenstvá a organizmy, ktoré sa už potom na našej zemi nikdy neobjavili,“ vysvetľuje odborník.

V histórii Zeme sa podnebie menilo v intervaloch 100 - 120 miliónov rokov z extrémne chladného tzv. chladničkového na extrémne teplý „skleníkový“ typ. „Tieto neustále zmeny sú jednými z hlavných faktorov, ktoré ovplyvňujú životné prostredie a vývoj organizmov na Zemi a spolupodieľajú sa na vzniku biotických kríz a vymieraní dodnes. Preto vieme, že o spomínaných zhruba 19 miliónov rokov príde znovu doba zaľadnenia,“ objasňuje doc. Michalík.

Na konci prvohôr postihlo planétu Zem najväčšie vymieranie v histórii života. Apokalypsa. „Zmizlo asi 98 percent všetkého života, nezostalo prakticky nič,“ vysvetľuje Jozef Michalík a poslucháči zostávajú aj zarazení. „Prežili len dve percentá živých organizmov, nevieme zatiaľ prečo, ani ako, ani kde. Napríklad zostala zachovaná iba jedna zo štyroch skupín koralov.“ Aj pre vedcov sú ešte mnohé veci záhadou.

Obdobie viac ako pred 250 miliónmi rokov – druhohory, považujeme za vek dinosaurov. „Potomkovia dinosaurov ešte žijú,“ pousmial sa J. Michalík. Skúmanie vývoja života na Zemi priniesol poznatok, že dinosaury boli predchodcovia vtákov. Definícia o najväčších plazoch – dinosauroch – tak neplatí. Stopy, že sa nachádzali aj na našom území, možno vidieť v Tichej doline (Červené vrchy). To, že sú to predchodcovia vtákov, dokumentujú viaceré znaky. „Vieme, že to boli operenci, dokonca mali až päť druhov peria. Perie využívali na ochranu tela, na udržanie teploty, preto vieme, že šlo o teplomilné živočíchy. Ich mozog bol väčší a výkonnejší ako plazí. Darilo sa im na Zemi 40-krát dlhšie, ako to zatiaľ dokázal náš druh. Mnohé dinosaury žili v stádach s pevnou hierarchiou, vnútri stáda sa starali o mláďatá. Vtáky, ktoré z nich vznikli, sú ich len jednou vývojovou vetvou. Dinosaury teda ešte nevyhynuli,“ potvrdzuje doc. Michalík a dokumentuje, že prvý nález, ktorý ukázal, že dinosaury boli teplomilné operené živočíchy, sa našiel v Číne. No nielen to – nálezy ukázali, že niektoré trpeli pravdepodobne rakovinou kostí. Vo „vedeckom geologickom vzduchu“ tiež visí otázka, či u nich nemá svoj prapôvod vtáčia chrípka...

Doba, v ktorej dnes žijeme, je zatiaľ poslednou z medziľadových dôb.  Trvá zhruba 18-tisíc rokov.  Ako povedal doc. Michalík, sme zhruba za polovicou. „Príroda ma učí pokore. Geológovia sa pohybujú v čase a priestore, v čase miliónov rokov, poznávame začiatky vývoja života na Zemi a to nám dáva iný pohľad na svet,“ vyznal sa na záver doc. Michalík. Určite viac „s nohami na Zemi“.

Andrea Nozdrovická

Foto: Gabriel Kuchta