Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Domenico Pangallo v SAVinci kaviarni.

Mikroorganizmy majú radi umenie

29. 9. 2016 | videné 900-krát
Záchrana kultúrneho dedičstva nie je len o uchovaní kamenných budov, ale aj o množstve predmetov z rozmanitých materiálov, ktoré sú prítomné všade okolo či chránené v galériách, archívoch, múzeách a knižniciach. Digitalizácia nie je jediným riešením. „Zdigitalizujeme a odhodíme originál?!“ pýta sa Dr. Domenico Pangallo, DrSc., vedúci Laboratória environmentálnej a potravinovej mikrobiológie v Ústave molekulárnej biológie SAV. O úlohe, ktorú zohrávajú mikrobiológovia pri záchrane kultúrnych pamiatok, hovoril v stredu 28. septembra vo vedeckej kaviarni SAVinci.
 
Napriek záujmu ústavu, najmä zanieteného tímu laboratória, podieľať sa na reštaurovaní pamiatok -  Domenico Pangallo spomenul, že o využitie ich služieb nie je dostatočný záujem. „Najmä preto, že v zákone o reštaurovaní pamiatok chýba mikrobiologiocké posúdenie stavu pamiatok a jeho okolia. Spomína sa iba slovíčko výskum, ale nie je definované aký. Preto o nás a najmä onašom výskume a možnosdtiach mikrobiologiíckých analýz mnohí, ktorých sa to týka, nevedia,“ tvrdí. Pritom o mikroorganizmoch sa hovorí ako o „najväčších milovníkoch umenia“. Chýba širšia spolupráca s pamiatkovým úradom, ministerstvom kultúry, umeleckými školami či galériami, múzeami. Zábery stavu našich písomností v archívoch či pamätných listín, fresiek sú pritom neraz na zaplakanie.
 
Naopak, Domenico Pangallo si pochvaľuje spoluprácu so Slovenským národným archívom a Múzeom Betliar, kde ÚMB SAV úspešne robil analýzu známej múmie Žofie Serédyovej. V rámci SAV tím D. Pangalla úspešne spolupracuje pri záchrane slovenských organov s ústavom hudobnej vedy.
 
„Mikroorganizmy svojim metabolizmom poškodzujú umelecké predmety. Ich enzýmy dané predmety rozkladajú, napríklad celulázy sa podieľajú na rozklade papiera,“ vysvetľuje. Iné mikroorganizmy a ich enzymatiocké vlastnosti zasa poškodzujú fresky. „Pamiatky nemôžeme zachrániť celkom, no môžeme zabrániť ich ďalšiemu poškodzovaniu a uchovať ich pre nasledujúce generácie,“ hovorí vedec, ktorý pochádza z krajiny, kde o kultúrne pamiatky doslova „zakopávajú“. V oboch krajinách je rovnaký problém – najľahšia výhovorka je nedostatok peňazí. „Taliansko má však pamiatok veľa. Zdá sa, že Slovensku aj na tom mále záleží menej,“ usudzuje Domenicpo Pangallo.
 
Jeho tím sa chce sústrediť najmä na reštaurovanie pamiatok biolátkami, bez vedľajších účinkov na ľudské telo či okolie. Aj preto začal využívať napríklad pri záchrane starých fotografií či listín esenciálne oleje. Celý proces je veľmi zložitý – napríklad fotografie sa v minulosti robili na rôznych typoch papiera. Preto musíme najskôr zistiť jeho zloženie až potom hľadať vhodnú látku na zabránenie degradácie. Ústavu sa darí aj vďaka výbornej spolupráci s inštitúciami v Taliansku či Poľsku.
 
Andrea Nozdrovická
 
Foto: Vladimír Šimíček