Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Ilustračné foto.

Výskum drogovej politiky na Slovensku

24. 6. 2016 | videné 2444-krát

V nedeľu 26. 6. bude Medzinárodný deň proti zneužívaniu drog a nezákonnému obchodovaniu s drogami. Mgr. Robert Klobucký, PhD. zo Sociologického ústavu SAV analyzuje drogovú problematiku od roku 1989 až po súčasnosť.

Robert Klobucký, ktorý je vedúcim projektu s názvom Drogová politika na Slovensku a v iných krajinách, pátra aj po tom, prečo je slovenská drogová politika v porovnaní s inými európskymi krajinami a hlavne s Českou republikou represívnejšia. „Je to obrovský rozdiel, pričom sme boli jedna krajina. Posledných 5 - 6 rokov platia extrémne odlišné trestné úpravy,“ hovorí Robert Klobucký. Dôvodov je podľa neho hneď niekoľko: konzervatívnejšia verejná mienka, dominancia rezortov presadzujúcich právo pri tvorbe drogovej politiky či rozdielne skúsenosti s drogami v oboch štátoch.

„Česko malo väčšie skúsenosti s nelegálnymi drogami ako Slovensko už počas socializmu. Česi boli špecifickí tým, že varili pervitín, čo v tom čase nebola záležitosť organizovaného zločinu s cieľom zisku, ale skôr komunity drogovo závislých,“ vysvetľuje sociológ.  Zároveň dodáva, že slovenská skúsenosť bola od samého začiatku spájaná s balkánskym organizovaným zločinom, ktorý mal v 90. rokoch pod palcom distribúciu heroínu. Na Slovensku vtedy heroín užívalo veľa mladých ľudí, ktorí na závislosť často doplatili životom. Drogy na Slovensku teda boli od začiatku vnímané ako smrteľné nebezpečenstvo rozširované zahraničnou mafiou.

Na rozdiel od 90. rokov je heroín podľa zistení čoraz menej populárny, no rozširuje sa pervitín a marihuana, ktorých distribúcia a výroba sa často dostáva pod kontrolu organizovaného zločinu. Časovanú bombu vidí Robert Klobucký najmä v nových syntetických drogách. Pri nich totiž vždy nejaký čas trvá, kým sa  analyzujú ich negatívne účinky a dostanú sa na zoznam zakázaných látok.  Vedec tiež upozorňuje, že informácie o rozšírenosti drog môže skresľovať fakt, že ľudia sa v dotazníku k ich užívaniu nepriznajú. Momentálne najspoľahlivejšou metódou na zistenie miery užívania drog je podľa neho analýza odpadových vôd, ktorú na Slovensku robia vedci z STU od roku 2013. Najväčší rozdiel medzi dotazníkovým výskumom a analýzou vôd vyšiel podľa vedca pri užívateľoch kokaínu.

Robert Klobucký v rámci svojho výskumu spolupracuje s Národným monitorovacím centrom pre drogy, ktoré zhromažďuje informácie o užívaní drog a koordinuje protidrogovú politiku na Slovensku. Úlohou centra je každoročne vydávať  správu o stave na Slovensku, ktorá je potom súčasťou celoeurópskej štúdie. Tá tohtoročná vyšla koncom mája 2016 a je voľne dostupná. Obsahuje zdravotnícke štatistiky, z ktorých vyplýva úmrtnosť, počet liečených na jednotlivé typy drog či štatistiky prokuratúry a polície.

Centrum robí aj populačné výskumy verejnej mienky. „Respondentov sa pýtajú nielen na užívanie drog, ale aj na to, či by vedeli zohnať drogu, ako sú podľa nich jednotlivé typy drog škodlivé či aký majú názor na drogovo závislých,“ vysvetľuje Klobucký, ktorý s centrom spolupracuje na analýze, vyhodnotení  a niekedy aj na samotnom dizajne prieskumu.

Spolu s rozhovormi s ľuďmi zainteresovanými na tvorbe drogovej politiky, ale aj s ľuďmi, ktorí so závislými pracujú, sa z dát dá vyskladať komplexná mozaika drogovej situácie na Slovensku. Tá môže byť prospešná ako pre laikov, tak pre odborníkov či zákonodarcov.

Zuzana Vitková