Aktuality

Každoročne v príchodom jari a leta stúpa ohrozenie obyvateľstva zápalovými ochoreniami, ktoré prenášajú kliešte. V dôsledku klimatických zmien ich výskyt stúpa.

Ako uviedol Branislav Peťko z Parazitologického ústavu (PÚ) Slovenskej akadémie vied v Košiciach, dôsledky klimatickej zmeny na Slovensku na šírenie kliešťov a chorôb, ktoré prenášajú, sú evidentné. Ľudia sa s tým musia zmieriť a reagovať opatreniami, ako napríklad pri bezpečnej cestnej premávke. "Musíme rešpektovať 'dopravné' predpisy pri pohybe a pobyte v prírode. Proti kliešťom je vhodné preventívne používať repelenty, pre zvieratá protikliešťové obojky, spreje, kvapky na kožu alebo aj tabletky. Proti kliešťovej encefalitíde sa môžeme zaočkovať. Na čo však nesmieme zabudnúť, je dobre sa prezrieť po každom návrate z lesa." Predísť vzniku kliešťovej encefalitídy môžeme očkovaním, jeho vhodnosť určuje lekár. Odporúča sa najmä pracovníkom lesných závodov, poľovníkom či chatárom.

Kliešťová encefalitída je zápalové ochorenie mozgu a mozgových blán. Spôsobené je vírusom. K prenosu dochádza cez prisatého kliešťa, okrem toho aj konzumáciou tepelne neupraveného mlieka či mliečnych výrobkov, ale aj infikovanou krvnou transfúziou. Vírus sa po vniknutí do ľudského organizmu začne rozmnožovať a rozširuje sa do lymfatických uzlín. Nimi sa šíri do ostatných orgánov, predovšetkým do centrálneho nervového systému. Spôsobuje zápal mozgových blán, zápal mozgu, opuch spôsobujúci tlak na mozog, zhoršuje alebo natrvalo poškodzuje funkciu nervov a centrálneho nervového systému.

Klimatická zmena na Slovensku spôsobuje aj "sťahovanie" kliešťov z južných okresov Slovenska na sever až pod Tatry, kde už majú vhodné podmienky na život. "Kým pred 30 až 50 rokmi sa horná hranica rozšírenia kliešťa obyčajného pohybovala u nás na úrovni 600 - 800 metrov nad morom, dnes už bežne kliešte nachádzame v horských oblastiach do 1000 až 1200 metrov, na južných svahoch a hrebeňoch hôr, dokonca aj nad 1400 metrov," uviedol Branislav Peťko z Parazitologického ústavu SAV. "Kliešte sa nám však nasťahovali aj do mestských parkov, najmä tých, ktoré komunikujú s periférnymi lesoparkami."

 "Mierne zimy spôsobujú aj skorší nástup aktivity kliešťov. Kým v minulosti sa prvé prípady ochorení na kliešťovú encefalitídu vyskytli až v apríli, v súčasnosti je to v marci a februári, dokonca v rokoch 2008 a 2014 to bolo už v januári," konštatoval Peťko. Na Slovensku však boli zaznamenané aj nové, kliešťami prenášané ochorenia. "Jednou z takzvaných vynárajúcich sa nákaz je anaplazmóza, ktorú spôsobuje baktéria napádajúca biele krvinky. Jej príznaky pripomínajú začínajúcu chrípku a v prírodných ohniskách ju udržujú najmä jelenia zver, ale aj drobné hlodavce, vôbec po prvý raz sme ju potvrdili aj u medveďov a v parazitovi kuklorodke jelenej," povedala o svojich pozorovaniach parazitologička PÚ SAV Bronislava Víchová.  Ako novú na Slovensku zaznamenali parazitológovia aj hepatozoonózu u líšok. Spôsobuje ju jednobunkový tkanivový parazit, ktorý je rozšírený v Stredomorí a prenášačom je tamojší kliešť z rodu Rhipicephalus, ktorý sa na Slovensku nevyskytuje.

(krátené z www.topky.sk)