Aktuality

Téme migrácie zo Slovenska sa vo svojej prednáške v rámci ďalšieho pokračovania stretnutí vo vedeckých kaviarňach SAVinci venoval v stredu 25. mája Ing. Mgr. Miloslav Bahna, PhD. zo Sociologického ústavu SAV. Podujatie sa konalo v Malom kongresovom centre vydavateľstva VEDA v Bratislave.

Naozaj žijú v zahraničí dva milióny Slovákov? „Odhaduje sa, že v súčasnosti v pre nás najvýznamnejších štátoch -  v Česku, Veľkej Británii, Nemecku a Rakúsku pracuje alebo študuje niečo nad 250-tisíc Slovákov,“ uviedol M. Bahna. V prednáške sa zameral na migráciu a jej aspekty po roku 1989, najmä po vstupe Slovenska do Európskej únie (EÚ), čo výrazne rozšírilo možnosti zamestnania aj štúdia v zahraničí. Kým tesne po roku 1989 to bolo najmä otvorenie hraníc a cestovanie bez víz (s výnimkou rokov 1997 – 2003 do Veľkej Británie, keď pre SR zrušila bezvízový styk), po vstupe do EÚ v roku 2004 sa stal najčastejším dôvodom migrácie otvorený trh práce. Najvýraznejšia vlna smerovala do Veľkej Británie, kam odišlo asi 200-tisíc ľudí zo Slovenska (Švédsko bolo krajinou, ktorá otvorila svoj trh práce, no nebola to dôležitá destinácia pre ľudí zo Slovenska). Slovákov lákali výrazne vyššie mzdy, ktoré v prvých rokoch dosahovali až sedemnásobok priemerného slovenského platu.

Pri migrácii zo Slovenska sociológ rozoznáva dva prístupy: odchod mladých ľudí najmä do Veľkej Británie, Írska - hovorí sa o migrácii ako individuálnej stratégii (v tomto prípade to neznamená finančný prínos pre Slovensko; takíto migranti zárobok neposielajú na Slovensko); druhým prístupom je migrácia ako stratégia rodiny – odchod na týždňovky za zárobkami, z ktorých žijú rodiny migrantov na Slovensku. V tomto prípade ide najmä o mužov-týždňovkárov pracujúcich v Česku a ženy-opatrovateľky pôsobiace v Rakúsku.

M. Bahna sa vo svojej prednáške sústredil práve na tento fenomén – ako klasický prípad rodinnej migrácie. Slovenské opatrovateľky v Rakúsku tvorili v roku 2008 až 80 percent zamestnaných v tejto činnosti. „Posledné čísla v súvislosti s príchodom rumunských žien už hovoria o poklese tohto podielu, no aj tak tu pôsobí asi 25-tisíc Sloveniek,“ vysvetľuje sociológ. Pritom pri zaraďovaní opatrovateliek klientom rôznymi agentúrami sú „vedené“ ako opatrovateľky tzv. I. kategórie. Podľa výskumu práca žien, v mnohých prípadoch matiek, v zahraničí sa nijako neodráža na ich súkromnom živote. „Práve naopak,“ dokladuje M. Bahna, „ženy vyjadrujú spokojnosť – až 20 percent je veľmi spokojných, až 58 % spokojných, pochvaľujú si príjem - najviac odchádzajú nezamestnané (48 %), vzťahy v rodine sa určite nezhoršili... Je pravda, že veľa závisí aj od klienta a jeho zdravotného stavu.“

Zaujímavá je štúdia odchodu študentov – Slovensko je v popredí medzi krajinami OECD, ktorých študenti odchádzajú do zahraničia. Najviac študentov má SR v Česku (23 400 v roku 2013), prispieva k tomu aj vzájomná dohoda o bezplatnom štúdiu. Zo sociologického výskumu vyplýva, že po ukončení štúdia, resp. do dvoch rokov od ukončenia sa častejšie vracajú absolventi z rodín s vyšším príjmom. „Je predpoklad, že sú to deti podnikateľov, ktorí očakávajú, že dieťa bude pokračovať v biznise, percento návratu je teda vyššie,“ vysvetľuje M. Bahna.

Štúdie tiež ukázali, že častejšie študujú v zahraničí deti z rodín s vyšším kultúrnym kapitálom (deti vysokoškolsky vzdelaných rodičov, často absolventi bilingválnych gymnázií), ktoré si volia vzdialenejšie destinácie pre štúdium a zostávajú častejšie v zahraničí - prevažuje snaha „získať meno“, ľudovo povedané, mať „v CV dobrú školu“.

Vedecké kaviarne SAVinci majú priblížiť verejnosti výskum všetkých svojich ústavov z troch oddelení – vied o neživej prírode, vied o živej prírode a chemických vied a vied o spoločnosti a kultúre. Ďalšia  SAVinci kaviareň bude až po prázdninovej prestávke koncom septembra 2016.

Andrea Nozdrovická