Aktuality

Košická aprílová vedecká kaviareň, ktorá bola opäť v gescii SAV, mala trochu ustráchané, ale početné publikum. Jej témou boli – pre mnohých záhadné a strašidelné tvory – plazy.

Kvôli nim museli organizátori kaviarne čakať na teplejšie počasie: RNDr. Igor Majláth, PhD. z Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach prisľúbil priniesť niekoľko svojich obľúbencov. A tí zimu neznášajú. Čakanie sa vyplatilo! Účastníci sa dozvedeli mnoho zaujímavostí zo života plazov, o atraktívnych a exotických druhoch, o tom, ktoré plazy žijú na našom území i to, ako sa plazy hľadajú a skúmajú. Igor Majláth hovoril o svojich cestách za plazmi v Európe (Albánsko, Grécko, delta Dunaja, Švédsko, Maďarsko, atď.) až po exotiku v južnej Afrike.  „Treba si uvedomiť, že plazy, obzvlášť hady, sú veľmi dôležitou súčasťou ekologickej rovnováhy. Majú pozitívny význam aj pre život človeka, napríklad ako ničitelia škodcov. Plazy zohrávajú taktiež biologickú úlohu, okrem iného aj ako hostitelia parazitov,” uviedol. V okamihu, keď sa zvyčajne začína diskusia, lektor požiadal o pomoc členov svojej rodiny, ktorí ho sprevádzali –spolu vytiahli z úkrytov niekoľko svojich miláčikov a nechali ich v „opatere“ účastníkov kaviarne. Možno ani netušil, koľkých ľudí v tej chvíli zbavil nezmyselnej fóbie z plazov. Po skončení kaviarne priznal, že aj to bol jeden z cieľov jeho prezentácie: „Záujem o živé zvieratká a nadšenie pri kontakte s nimi, pre mnohých možno prvýkrát, bolo pre mňa najväčším poďakovaním“. Diskusia prebiehala v krúžkoch okolo jednotlivých plazov, či už s Igorom Majláthom alebo s jeho manželkou Viktóriou,  parazitologičkou zo SAV, prípadne ich tromi deťmi,  veď ony tieto studenokrvné živočíchy považujú za súčasť rodiny. Veľký záujem účastníkov a intenzívna, neorganizovaná diskusia nedovoľovali ani akciu oficiálne ukončiť a prednášajúcemu poďakovať.

Atraktívnou témou Elektrina v našom tele – ako a na čo si ju vyrábame?  prilákal veľa záujemcov aj vedecký brloh v poslednú aprílovú sobotu. „Veľmi sme sa potešili, že k stálym účastníkom sa pridala aj skupina detí, ktoré pricestovali až z Humenného. Veríme, že sa im v brlohu páčilo, a že ich medzi nami privítame aj nabudúce“, povedala za organizátorov – tím projektu SPOTs a SAV mentorka RNDr. Mária Zentková, CSc. z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Svetom bioelektriny deti sprevádzal odborník naslovovzatý RNDr. Ján Gálik, CSc., riaditeľ Neurobiologického ústavu Slovenskej akadémie vied. V teoretickej časti sa deti najprv dozvedeli o rôznych typoch buniek  v ľudskom tele, aby nakoniec zakotvili pri tej najzaujímavejšej – nervovej bunke. Aby pochopili, prečo je pre fungovanie ľudského tela nevyhnutná spolupráca buniek, samy sa zahrali na bunky snažiace sa zdvihnúť ťažký náklad. Len spoločná akcia buniek, spustená jedným povelom (v prípade buniek elektrickým impulzom),  zabezpečí  fungovanie ľudského tela.  Bioelektrické signály sú veľmi slabé, dajú sa však namerať. Keď skončila malá lekcia z teórie, brloh sa preklopil do vzrušujúcejšej časti – každé dieťa si mohlo pomerať záznam riadenia srdca a svalov. Deti si vyskúšali svoju schopnosť koncentrácie aj relaxácie. Záujemcov bolo veľa, a preto trval brloh dlhšie ako plánované dve hodiny.

Text: Ján Gálik a Mária Zentková

Foto: Tomáš Čižmárik a Renáta Zolnaiová