Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Výklad prof. Dušana Plašienku na lokalite Devín terénnej exkurzie konferencie Jurassica.

Jura nie je len Jurský Park

2. 5. 2016 | videné 867-krát

Jurské obdobie je famózny časový interval spred miliónov rokov. Presnejšie začal sa pred stodeväťdesiatimipiatimi a skončil pred stoštyridsiatimipiatimi miliónmi rokov. Široká verejnosť o ňom počula najmä z populárnych Spielbergovych filmov. Dominantou tejto časti histórie je život a rozšírenie dinosaurov.

V dňoch 19. až 23. apríla 2016 sa v Smoleniciach konala medzinárodná konferencia Jurassica XII. Už v predchádzajúcich rokoch organizovali v úzkej spolupráci  poľskí, slovenskí a českí odborníci vedeckú konferenciu „JURASSICA“. Postupne sa stala efektívnou platformu pre výmenu vedeckých informácií zo všetkých odborov, ktoré súvisia s geologickým výskumom jurského obdobia. Organizátori dr. Anna Feldman Olszewska (Państwowy Instytut Geologiczny, Warszawa) a prof. Jozef Michalík (Ústav vied o Zemi SAV, Bratislava) preto spojili dvanásty ročník konferencie s workshopom Projektu IGCP 632, ktorý vedie profesor Jingeng Sha (Čínska akadémia vied v Nanjingu), jeden z garantov konferencie.  Uviedla ju odborná pracovná exkurzia po siedmich jurských lokalitách Malých Karpát. Päťdesiat účastníkov z jedenástich krajín si potom v piatich odborných sekciách vypočulo dvadsaťdva príspevkov nasledovaných diskusiou, ktorá pokračovala večer pri výveskových paneloch.

Bohaté poklady jurských skamenelín dinosaurov, ale aj amonitov, belemnitov, lastúrnikov, ramenonožcov, koralov, a mnohých ďalších tvorov, slúžia geovedcom ako základňa pre zostavovanie presnejších koncepcií druhohornej časovej škály. Súčasne naznačujú aký bol charakter dávnych podnebí, vývoj ekosystémov a živých tvorov, signalizujú zmeny na povrchu našej planéty Zeme, vyvolané dynamikou jej vnútra. Poznanie charakteru jedinečného, pomerne stáleho režimu jurského podnebia nám môže osvetliť príčiny celosvetových klimatických zmien. Skalné sekvencie skrývajú záznamy nespočetných premien podmienok prostredia počas mnohých miliónov rokov. Ich štúdium možno využiť pre zostavenie astronomicky kalibrovaného „kalendára“ zemskej histórie, v ktorom sú zapísané početné výkyvy podmienok na povrchu planéty od „ľadového“ po „skleníkový“ stav.

Jurskému podnebiu a oceánom sa len počas ostatných rokov venovalo jedenásť medzinárodných vedeckých konferencií a kongresov. Stálu pozornosť mu venujú projekty programu medzinárodnej geovednej korelácie (IGCP) Organizácie pre vzdelávanie vedu a kultúru Spojených národov (UNESCO). V súčasnosti činný Projekt číslo  632 sa zameriava  na interakciu medzi podnebím a významnými udalosťami vymierania a zmien prostredia v jurských jazerných a morských ekosystémoch. Časový úsek, ktorým sa tento projekt zaoberá, začína veľkou pohromou, ktorá živý svet postihla pred 202 miliónmi rokov, tesne pred triasovo - jurským rozhraním a končí jursko - kriedovým rozhraním pred 145 miliónmi rokov. Dominanciu medzi suchozemskými tvormi získali dinosaury, objavili sa prvé vtáky, prvé primitívne cicavce. Superkontinent Pangea sa vtedy začal rozpadať. Dvakrát sa na zemský povrch vyliali ohromné efúzie čadičových láv, ktoré spôsobili vzrast úrovne CO2 a zmenšenie teplotných gradientov v atmosfére a napokon viedli k masívnym biotickým zmenám v živej prírode. Jurskú periódu tak ohraničili dve obdobia masového vymierania organizmov.

Mnohé aspekty zmien jurského prostredia však pre nás ostávajú hádankou. Záhadou sú najmä podmienky vo vysokých zemepisných šírkach, či úloha zonálnych podnebných pásiem v jurskom skleníkovom svete a účinok klimatických udalostí v jednotlivých meridionálnych klimatických gradientoch.

Kedy skončila jurská perióda? Na prvý pohľad odpoveď je jasná. Medzinárodná stratigrafická tabuľka hovorí, že sa tak stalo pred 145 miliónmi rokov. Presné pravidlá komunity geovedcov združenej v projektoch IGCP UNESCO a Medzinárodnej stratigrafickej komisie (ICS), si však pre každú hranicu časových stupňov vyžadujú presný údaj, podporený paleontologickými, geochemickými a paleomagnetickými indikátormi, ako aj konkrétnym profilom (globálnym stratotypom). Ten môže slúžiť ako medzinárodný kaliber pre ostatné oblasti sveta. Také upresnenie vyžaduje náročnú a dlhodobú prácu širokej komunity odborníkov, ktorá sa nezaobíde bez zložitých diskusií aj polemík. V súčasnej dobe sa podarilo doložiť takýmto globálnym stratotypom, ktorý môže niesť označenie GSSP (Global Stratotype Point and Section) zatiaľ iba sedem z jedenástich stupňov, na ktoré sa člení jurská perióda.

Zemský povrch sa však v  dobe rozhrania jurskej a kriedovej periódy členil na viacero provincií, obývaných spoločenstvami odlišných organizmov, ktoré vzájomne nekomunikovali. Hoci na povrch planéty vtedy dopadlo niekoľko kozmických telies, ktoré vyhĺbili impaktové krátery (Beringov kráter, kráter Mjølnir) a zemský ekosystém bol v kríze, nenastalo významné vymieranie, ako počas iných rozhraní histórie života. Treba preto nájsť spoločný nástroj pre koreláciu jursko-kriedovej hranice vo vzdialených oblastiach sveta.

Pracovné stretnutie pracovnej podskupiny Medzinárodnej komisie pre stratigrafiou viedol profesor William A. Wimbledon z univerzity v Bristole. Prvá časť workshopu sa skladala z informácií o siedmich dôležitých profiloch jursko-kriedovou hranicou v Eurázii, druhá  zásadnými otázkami riešenia  problému definovania hranice medzi jurským a kriedovým systémom. Bude tiež na programe tohoročného svetového geologického kongresu v Kapskom meste. Záver workshopu v Smoleniciach odporúča intenzívne hľadať indikátory pre identifikáciu magnetostratigrafickej hranice CM18r, ktoré by pomohli preklenúť regionálne odlišnosti v biostratigrafickom zázname.

                                               Organizačný výbor konferencie Jurassica XII.