Tridsať rokov po jadrovej katastrofe v Černobyle
Pred tridsiatimi rokmi sa stala najhoršia jadrová havária v histórii jadrovej energetiky na svete. V priebehu testu nového bezpečnostného systému vtedy došlo v Černobyle k prehriatiu a následne k explózii reaktora a do vzduchu sa postupne uvoľňovali rádioaktívne látky, ktoré podľa smeru vetra postupovali cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináíviu a zasiahli postupne územie takmer celej Európy. V Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca v Bratislave sa 26. apríla konala medzinárodná konferencia: Černobyľ 1986 – minulosť, dôsledky, východiská.
Zorganizoval ju Slovenský hydrometeorologický ústav, Ústav pamäti národa a Slovenská akadémia vied. V príhovore jej význam podčiarkla aj členka Predsedníctva SAV prof. Daniela Ježová. V bohato členených témach odzneli príspevky o radiačnom monitoringu SHMÚ, o enviromentálnych dôsledkoch, o ideologickom zatajovaní katastrofy, alenapríklad aj o tridsaťročí psychologického a neuropsychiatrického ponaučenia z Černobyľu. Spomínali sa súvislosti s nezmyselnými cyklistickými Pretekmi mieru v Kyjeve, z ktorých západné krajiny odhlásili svoje družstvá. Rovnako aj dôsledky havárie na Slovensku, okrem iného aj z pohľadu vtedajšej štátnej bezpečnosti. Ján Salaj a Martin Hajduch z Ústavu genetiky a biotechnológie rastlín SAV vystúpili na konferencii s prednáškou na tému rádioaktivity a rastliny. Členom predsedníctva konferencie bol aj vedecký sekretár SAV PhDr. Dušan Gálik, CSc.
Rusko, Ukrajina a Bielorusko dodnes nesú bremeno pokračujúcich nákladov na dekontamináciu a liečenie ochorení spôsobených černobyľskou haváriou. Je ťažké presne zaznamenať počet úmrtí spôsobených udalosťami v Černobyle – odhady sa pohybujú od stoviek po tisíce. Problém je stále široko diskutovaný a jeho dlhodobé dôsledky odborníci stále nepoznajú. (spn)