Aktuality

Voda v prírode a hydrologický cyklus. Ako vníma klimatické zmeny expert na vodu? Ako vznikajú záplavy? Aj týmito otázkami sa na ďalšom pokračovaní série bratislavských vedeckých kaviarní SAVinci zaoberal v utorok 6. októbra RNDr. Tomáš Orfánus, PhD. A s ním hostia podujatia zvedaví na poznatky tohto hydrológa a zástupcu vedúceho oddelenia hydrológie pôdy na Ústave hydrológie SAV.

Dozvedeli sa viac o aktuálnych aplikovaných smeroch v hydrológii ako je ekohydrológia (napr. erózia pôdy na chemicky degradovaných územiach), agrohydrológia, ktorá skúma  zákonitosti výskytu a dynamiky pôdnej vody v poľnohospodársky využívanej krajine a lesohospodárska hydrológia, tá sa – ako vysvetlil tento vedec - venuje vplyvu stavu prírodnej krajiny a ľudských hospodárskych aktivít na hydrologické procesy, hlavne na tvorbu odtoku.

T. Orfánus venoval časť svojej prezentácie zníženej dostupnosti pôdnej vody pre rastliny. Opísal výskum, ktorým zisťovali, ako môžu zalesnené pásy fungujúce ako vetrolamy proti veternej erózii na poliach ovplyvniť zároveň aj výpar vody z pôdy a z rastlín (evapotranspiráciu). Ukázalo sa, že v situácii, keď v strede poľa už rastliny začínali vädnúť, v páse do 60 metrov od vetrolamu bol ešte stále stĺpec vody zodpovedajúci 190 milimetrovej zrážke nad úrovňou hydrolimitu zníženej dostupnosti pre rastliny. Takže okrem ochrany pôdy pred veternou eróziou má vetrolam aj vodohospodársky význam.

T. Orfánus vysvetlil návštevníkom vedeckej kaviarne SAVinci ako vznikajú prívalové vlny po silných dažďoch a akú úlohu pri tom hrá pôsobenie človeka – napríklad ťažba dreva. Lesné cesty totiž zhutňujú pôdu a ak ich je priveľa a ich povrch sa nerozruší - voda, ktorá na ne naprší po nich odtečie z väčšej časti. Spojí sa s prirodzenými cestami odtoku, napríklad potokmi a v čase prudkého dažďa je to jeden z dôvodov vzniku prívalových vĺn, aká pred niekoľkými rokmi zasiahla napríklad obec Píla.

V diskusii sa hostia vedeckej kaviarne venovali najviac práve tejto téme, zaujímali sa o projekty zadržiavania dažďovej vody v krajine, tzv. revitalizačný program krajiny a systém hrádzok, ktorý sa nedávno budoval vo viacerých ohrozených lokalitách. T. Orfánus v tejto súvislosti informoval o tom, ako nad Ťahanovcami testovali rôzne druhy alternatívnych protipovodňových opatrení. T. Orfánus uzavrel, že protipovodňové opatrenia, vo svete známe ako „small retention measures“, sú užitočnou alternatívou metód klasickej protipovodňovej a protieróznej ochrany, ale ich aplikácia si vyžaduje detailnú analýzu miestnych hydro-geologických pomerov, kvantifikáciu očakávanej protipovodňovej a protieróznej efektivity a dodržiavanie relevantných technických noriem. Na vedeckej kaviarni sa hovorilo aj o  tom, ako sedimenty (z veľkej miery práve z lesných ciest) zanášajú napríklad vodné diela (napríklad vodnú nádrž Krpeľany).

Slovenská akadémia vied si dala za cieľ na vedeckých kaviarňach SAVinci priblížiť verejnosti výskum rôznych ústavov svojich troch oddelení – vied o neživej prírode, vied o živej prírode a chemických vied a vied o spoločnosti a kultúre. V máji hovoril o svojej práci Ján Tkáč z Chemického ústavu SAV, v júni Marína Cihová z Ústavu experimentálnej onkológie SAV, v auguste pracovníci Archeologického ústavu SAV Mattej Ruttkay a Karol Pieta a v septembri Branislav Šprocha z Prognostického ústavu SAV.

(pod), foto: Vladimír Šimíček