Aktuality

Zhruba tisícka vedcov zo špičkových slovenských vedeckých inštitúcií sa v piatok 25. septembra v Bratislave, Banskej Bystrici, Žiline, Poprade, Košiciach a v Tatranskej Lomnici venovala návštevníkom už deviateho ročníka Európskej noci výskumníkov. Pod mottom Veda je budúcnosť sa na nej prezentovali aj ústavy Slovenskej akadémie vied.

Na bratislavskom otvorení akcie povedal predseda SAV prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc., že akadémia pracuje na absolútne širokom spektre kvalitného výskumu – od biomedicíny, cez pankreatické ostrovčeky, kozmický výskum, či projekty, ktoré riešia plynovody a ropovody. Slávnostného otvorenia sa zúčastnili všetci zástupcovia organizátorov.

V Bratislave bola centrom akcie už tradične Stará tržnica, v ktorej našli návštevníci vyše 70 vedeckých stánkov. Dopoludnia ju – ako každý rok – ovládol dorast. Žiaci a študenti bývajú špeciálnou cieľovou skupinou vedcov, ktorí majú už skúsenosti s tým, že si pre nich musia na niekoľko hodín pripraviť primerané prezentácie, lákadlá i slovník.

Tak to urobili aj pracovníci Ústavu polymérov SAV. Ako povedala Ing. Alena Šišková, PhD., v svojom stánku prezentovali dve témy. Enkapsulované pankreatické ostrovčeky, ktoré by mali v tele diabetika fungovať ako senzor a pumpa starajúca sa o správnu hladinu cukru. A výrobky elektro statického zvlákňovania. „Deťom sa páči, že pri nich je našou inšpiráciou príroda, teda práca pavúka či priadky morušovej,“ hovorí táto výskumníčka. V stánku vysvetľovali, ako vyrábajú vlákenné vrstvy, čo sú nanorozmery a aký je z takýchto materiálov úžitok. „Pre deti je zrozumiteľné, keď im povieme, že sa to dá využiť napríklad pri výrobe ochranných rúšok v medicíne: tým že sú to nanorozmery, baktérie ani vírusy cez ne neprejdú,“ hovorí A. Šišková. Pre deti pripravili špeciálne látky, kde si mohli na výsledky práce vedcov siahnuť, reagovali aj na prezentáciu svetielkujúcich vzorov. Podľa A. Šiškovej je z roka na rok vidieť, ako sa deti menia, potrebujú nové impulzy. I preto venovali príprave novej prezentácie viac ako týždeň.

Vedecký stánok Archeologického ústavu SAV býva na Noci výskumníkov tradične jeden z najobliehanejších. Jedným z dôvodov je množstvo exponátov, ktoré môžu jeho návštevníci nielen vidieť. A siahnuť si na čosi, čo mali v rukách ľudia pred niekoľkými storočiami, pozrieť si model hradu, kostola či veže, sledovať ako sa ultrazvukovým perom čistí originálny bronzový nákrčník je pútavé pre každú generáciu. Ako hovorí Mgr. Barbora Zajacová, oproti minulému roku, priviezli viacero nových prístrojov, alebo výsledkov, ktoré vďaka novým technológiám dosiahli. „Je tu 3D tlačiareň, nový spektrometer, ktorý vie prezradiť viac o zložení materiálov, čo nájdeme,“ hovorí. Pripomína, že hoci základ stánku ostáva rovnaký, každý rok sa snažia prezentovať tie najnovšie aktivity svojho ústavu. Podľa nej sa návštevníci stánku najviac zaujímajú 3D modely a keramiku. „Práve 3D modely umožňujú prezentovať veľmi názorne výsledky našej práce,“ dodáva.

Ústav anorganickej chémie SAV prezentoval vo svojom stánku tri oddelenia – taveninových sústav, hydrosilikátov a keramiky. Mgr. Lukáš Petra hovorí, že v stánku okrem iného vysvetľujú význam nanokompozitov, ktoré sú z polymérov a ílov a ich možné využitie. Ľudí podľa neho tiež zaujímajú keramické nástroje, ktoré sa používajú na špeciálne účely, napríklad obrábanie kovov pri vysokých rýchlostiach. „Ale kolegovia prezentujú aj biokeramiku, ktorá slúži napríklad pri náhradách kĺbov. Pritom pri bedrovom kĺbe hovoríme o materiáli, čo sa už využíva v praxi,“ zdôrazňuje tento doktorand. Z pravidelného návštevníka tejto akcie sa tento rok zmenil na vystavovateľa a prezentátora. „Nie je to ťažké, ale treba zvážiť, ako prezentovať, ktoré slová použiť, ako sa vyhnúť odborným pojmom či vzorcom,“ pripomína. S tým, že prístup treba dokázať aj rýchlo zmeniť podľa toho, akí sú návštevníci stánku.

Ústav zoológie SAV lákal v priestoroch pred bratislavskou Starou tržnicou návštevníkov na bioterapie. „Sú to liečebné metódy, pri ktorých sa využívajú živé organizmy,“ vysvetlil Mgr. Daniel Čižmár. Napríklad larvy bzučivky sa využívajú na liečbu dlhodobo nehojacich sa rán. „Je to návrat k metódam, ktoré sa už kedysi využívali. S tým rozdielom, že využívame extrakty zo slinných žliaz, o ktorých sa zistilo, že majú liečivé účinky,“ zdôrazňuje. S tým, že hojenie teda nie je len výsledok kŕmenia lariev, ale aj pôsobenia sekrétov. V stánku ústavu prezentovali aj liečbu pijavicou lekárskou či liečbu kožných ochorení ichtyoterapiou (pomocou rýb). Podľa D. Čižmára sa na návštevnosti stánku prejavil fakt, že ide o zdravie, ktoré zaujíma každú vekovú kategóriu.

Stánok Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV bol oproti Starej tržnici, vo vestibule bývalého V-čka. Ako hovorí Mgr. Barbara Lášticová, PhD., miesto si vybrali kvôli tomu, aby mali priestor – najmä pre deti. Stánok mal názov Komunikácia a inovatívne vzdelávanie bez bariér a ústav v ňom prezentoval svoje dve hlavné výskumné zamerania. Doobedňajší blok orientovali na pedagogické aktivity. „Pri tom využívame poznatky kolegov z nášho Centra pedagogického výskumu, ktoré sa vo významnej miere podieľalo na vzniku nového štátneho vzdelávacieho programu pre predprimárne vzdelávanie,“ vysvetľuje táto vedkyňa. Preto v časti stánku robili dopoludnia inovatívne vzdelávacie aktivity pre predškolákov. Napríklad rôzne fyzikálne experimenty alebo telocvikárske aktivity. „Snažíme sa ukázať učiteľkám zo škôlok, čo sa s deťmi dá robiť inak, ako sú zvyknuté,“ dodáva B. Lášticová. Na popoludnie pripravili druhú časť zameranú na komunikáciu bez bariér. Ide o to ako vznikajú predsudky, stereotypy voči rôznym typom minorít. Súčasťou bolo napríklad čítanie rómskej rozprávky, či úloha, pri ktorej deti hádali, odkiaľ sú a načo slúžia rozličné zvláštne predmety z rôznych končín sveta. „Na tom sa ukazuje, ako sa človek môže nesprávne rozhodovať na základe toho, čo si myslí, že je typické,“ vysvetľuje. V jednej časti priestoru pred stánkom tohto ústavu bol priestor pre médiá. Tam sa vysvetľovalo, ako v nich vznikajú stereotypy a ako by s nimi mali novinári pracovať.

„Popularizácia vedy nie je zložitá, ak človek chce,“ zdôraznil Ing. Miroslav Ferko, PhD. v stánku Ústavu výskumu srdca SAV. V ňom si pomohli zaujímavým (požičaným) nafukovacím modelom srdca. „Som rád, že organizátori robia akciu o vede pre kategóriu ľudí, ktorá Noc výskumníkov navštevuje,“ hovorí. No zdôrazňuje, že je dôležité aj to, aby spoločnosť vytvorila neskôr, keď z niektorých detských návštevníkov budú vedci, čo najlepšie podmienky na to, aby svoj talent mohli rozvíjať. Stánok tohto ústavu sa volal Cesta k srdcu a popri modeli srdca, ktorý ponúkal šancu prejsť sa po tomto dôležitom orgáne, ponúkal návštevníkovi príležitosť zistiť viac o jeho zdravotnom stave, či vyskúšať si niektoré pracovné metódy výskumníkov.

Na baktérie a plesne lákali do svojho stánku návštevníkov Noci výskumníkov vedci z Ústavu molekulárnej biológie SAV. „Snažíme sa poukázať na to, že nie sú iba škodlivé, ako si väčšina ľudí myslí, ale aj užitočné,“ hovorí Mgr. Matej Stano, PhD. Zdôrazňuje, že popularizácia vedy, najmä medzi deťmi je veľmi dôležitá. „V každej generácií sú deti, ktoré sa vedia pre vedu nadchnúť,“ zdôrazňuje. Jeho rozhodnutie pre biológiu padlo na gymnáziu.

Svoju prácu na bratislavskej časti Noci výskumníkov prezentovali vo vedeckých stánkoch aj pracovníci Elektrotechnického ústavu, Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra, Ústavu krajinnej ekológie, Ústavu merania i ďalších. Vedci zo Slovenskej akadémie vied sa zúčastnili aj diskusii na rôznych fórach, ktoré organizátori pre návštevníkov v Bratislave pripravili. Jej experti debatovali o Zdraví a medicíne budúcnosti, Doprave budúcnosti, Priemysle a práci v budúcnosti, Životnom prostredí v budúcnosti i na tému Človek budúcnosti.

Práve posledná debata, v ktorej vystúpili aj experti SAV – jej predseda prof. Pavol Šajgalík, Mgr. JUDr. Martina Lubyová, PhD., (Prognostický ústav), či Ing. Ivan Klinec (Ekonomický ústav), sa snažila nájsť odpovede na otázku, akí budú ľudia v budúcnosti. Ďalej sa debatovalo na tému, či sa dá určiť hranica medzi využívaním a zneužívaním technologického pokroku, či budú ľudia v budúcnosti múdrejší, menej militantnejší a čo všetko priniesla dynamizácia doby. Človek budúcnosti bude zápasiť s presýtením informácií. To, čo sa kedysi odohralo za polstoročie, dnes vznikne za dva roky. Tempo života sa zvyšuje, na ľudí je vyvíjaný tlak a treba hľadať modely, ako zvládať stres, plynúci z tohto úkazu.

Hlavným organizátorom podujatia bola Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, portálom EurActiv.sk a Centrom vedecko-technických informácií SR.

(pod), foto: Vladimír Šimíček, Gabriel Kuchta