Aktuality

Migranti a Slovensko, súčasný vývoj, trendy a postoje obyvateľstva bola témou stretnutia iniciatívy ProCeSI (Prognostické centrum pre spoločenskú integráciu), ktoré bolo 14. júla v Bratislave.

Iniciatíva ProCeSI vznikla na pôde Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied a združuje vedcov z tohto i ďalších ústavov SAV, univerzít, vládnych i mimovládnych inštitúcií, ktorí si dali cieľ prispieť do odborných diskusií a rozhodovacích procesov v oblasti spoločenskej integrácie, s dôrazom na demografický a etnický vývoj, migráciu a integráciu.

Diskusiu moderoval Marek Repa, poradca Ministra školstva, vedy, výskumu a športu SR. Témy Toky nelegálnych migrantov do Európy a Demografia a starnutie  – súhrnný pohľad na Európu, Afriku a Áziu prezentovala riaditeľka Prognostického ústavu SAV Martina Lubyová a jej kolega Branislav Šprocha. M. Lubyová priblížila podiel kontinentov na svetovej populácii. Kým v roku 1950 sa na nej Európa podieľala 22 percentami a Afrika deviatimi, v roku 2010 bol podiel Starého kontinentu už len 11 percent (Afriky 15) a v roku 2050 by to mohlo byť osem európskych percent a 25 percent afrických (dominovať bude stále Ázia – 54 %). Táto vedkyňa poukázala aj na tempo starnutia občanov EÚ a venovala sa smerom nelegálneho prisťahovalectva do Európy ako aj krajinám, kam sa utečenci chcú dostať. Podľa údajov, ktoré prezentoval Branislav Šprocha z toho istého ústavu SAV bolo v roku 2000 na Slovensku na určitý druh pobytu 30 tisíc cudzincov, minulý rok vyše 76 tisíc. Najviac Čechov, Ukrajincov a Maďarov. Až 25 percent imigrantov a 24 percent imigrantiek malo vysokoškolské vzdelanie. Podľa tohto vedca prognózy ukazujú, že bez migrácie bude mať Slovensko koncom roku 2035 o vyše 103 tisíc obyvateľov menej, ako začiatkom tohto roku. Kým s ňou o 130 tisíc viac. Ľudí v produktívnom veku bude bez migrácie o dvadsať rokov o vyše 450 tisíc ľudí menej, s ňou len o 263 tisíc menej.

Postoje k migrantom na Slovensku a v Európskej únii boli témou prednášky riaditeľa košického Spoločenskovedného ústavu SAV Michala Kentoša, ktorý použil okrem iného aj výsledky Európskej sociálnej sondy. Ide o medzinárodný výskum umožňujúci porovnanie v čase a aj medzi krajinami. Podľa jeho záverov sú postoje k migrantom relatívne stabilné, sú medzi nimi geografické rozdiely. Negatívne postoje sú v Grécku, Turecku, na Cypre, pozitívne napríklad vo Švédsku. Slovenské sa dajú charakterizovať ako mierne pod priemerom Únie.

O vývoji postojov k migrantom hovoril aj Michal Vašečka, sociológ z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne, ktorý charakterizoval výsledky prieskumu postojov obyvateľstva k migrantom realizovaného v rámci projektu Medzinárodnej organizácie pre migráciu. Migráciu do SR a trh práce – slovenský foresight (analytický postup na pochopenie očakávaní a obáv občanov) pripravený v rámci projektu SEEMIG priblížila prítomným Lucia Mýtna Kureková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť.

ProCeSI pripravila počas jari aj stretnutie na tému aplikácie dát z Atlasu rómskych komunít v SR a ďalšie so zameraním na vývoj v oblasti demografie, školstva a trhu práce a prognózy situácie v rokoch 2020 a 2035.

Text: (pd), foto: Richard Heriban