Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Národná identita a občianstvo očami výskumu

3. 3. 2015 | videné 1587-krát

Bratislava,  3. marca 2015 – Ako vníma Slovák zdroje národnej hrdosti? Sme spokojní s fungovaním demokracie? Ako sa pozeráme na iné krajiny? Veríme konšpiračným teóriám? Aj to boli témy tlačovej konferencie, ktorú pripravil na utorok 3. marca v Bratislave Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied spolu s Fakultou sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského k úvodným zisteniam výskumu ISSP Slovensko 2014.

 

 

Ako na úvod stretnutia pripomenul Vladimír Krivý (Sociologický ústav SAV), výskum je súčasťou medzinárodného komparatívneho výskumu ISSP (International Social Survey Programme) realizovaného vo viac než štyridsiatich krajinách sveta už od roku 1985. Tento raz boli jeho témou národná identita a občianstvo. Výskum podporila Agentúra na podporu výskumu a vývoja v rámci projektu APVV 0709-11. Terénny zber údajov robila pre Sociologický ústav SAV výskumná agentúra FOCUS od septembra do októbra minulého roku.

 

O tom, čo ukázal výskum na tému Ako vidíme iné krajiny – krajiny podobné a krajiny nebezpečné hovoril Miloslav Bahna (Sociologický ústav SAV). Odpovede potvrdili, že – rovnako ako pri výskume v roku 1996 považujú respondenti za kultúrne najbližšiu Českú republiku, keď ju na prvé miesto z troch možných zaradilo až 75 percent opýtaných. Druhé bolo          Poľsko (12 %) a tretie Maďarsko (5 %). Kým v roku 1996 uviedlo až 40 percent respondentov Maďarsko na prvom mieste medzi krajinami, ktoré by mohli pre SR znamenať nebezpečenstvo, minulý rok to už bolo len päť percent. Podľa všetkého to svedčí o trvalejšom ústupe pocitov ohrozenia a politických turbulencií, ktoré boli spojené so vznikom nového štátu a vnútorným zápasom o smerovanie krajiny v deväťdesiatych rokoch. V minulom roku vnímali respondenti ako najnebezpečnejšie Rusko (24 %) a druhá bola Ukrajina (22 %), aj keď tá nie kvôli možnej hrozbe útoku z jej strany, ale pre vojenský konflikt na jej území.

 

Čo povedal výskum o tom, ako sme spokojní s fungovaním demokracie hovorila Oľga Gyárfášová (Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK). Fungovanie demokracie na Slovensku označilo za veľmi zlé 13 percent respondentov. Najviac, 36 percent opýtaných ho hodnotí ako „...ani zlé, ani dobré...“. A 22 percent ako dobré. Nadpriemerne sú spokojní ľudia od 18 do 24 rokov,  Slováci sú spokojnejší, ako príslušníci národnostných menšín. Pokiaľ ide o postoje verejnosti k politickému režimu a výkonu moci, až 73 percent si myslí, že väčšina politikov sa dala na politiku len pre osobný prospech. Len 36 percent neveľmi, alebo vôbec nesúhlasí s konštatovaním, že „... verejná správa na Slovensku slúži obyvateľom...“. A 56 percent respondentov súhlasilo s konštatovaním, že „... hlas ľudí, ako som ja nemá žiaden vplyv na konanie vlády...“.

 

konšpiračných presvedčeniach a geopolitických preferenciách informoval Robert Klobucký (riaditeľ Sociologického ústavu SAV). Ako ukázal tento výskum, takmer polovica respondentov (45,4 %) verí konšpiračným teóriám. Taký podiel jednoznačne, alebo skôr súhlasil s výrokom: „Skutočnosť je zväčša iná, než sa nám podsúva, svetom hýbu mocné tajné skupiny podľa utajeného scenára“. Len čosi viac ako štvrtina respondentov (25,9 %) sa jednoznačne alebo skôr priklonila k výroku: „Svet je síce zložitý, ale o zásadných udalostiach vieme to podstatné“. Že o svete vieme to podstatné viac veria respondenti, ktorí sa označili za konzervatívcov. Konšpiračným teóriám veria viac obyvatelia Bratislavského a Banskobystrického kraja, ľudia žijúci v Košickom kraji zasa menej.

Pokiaľ ide o postavenie Slovenska, až 59,5 percenta respondentov sa prikláňa k názoru, že SR by sa malo usilovať o vyváženú pozíciu medzi Východom a Západom. Zaujímavé je, že väčšinovo sa k tomuto názoru prikláňajú aj ľudia, ktorí uviedli, že Rusko by pre Slovensko mohlo predstavovať ohrozenie. Ako tiež ukázal výskum, pomerne malá je v krajine podpora liberálnej demokracii (25,5 %), až 44,7 percenta jednoznačne alebo skôr súhlasí s tým, že by bol vhodný alternatívny politický systém, ktorý by zabezpečil – aj za cenu obmedzenia niektorých slobôd – väčší poriadok, rovnosť a sociálnu spravodlivosť.

 

Výstupy výskumu na tému Ozajstný Slovák a zdroje národnej hrdosti priblížil V. Krivý. Ukázalo sa, že 34 percent opýtaných je veľmi hrdých na to, že sú Slováci (v roku 2004 to bolo 38,3 %). A viac ako 54,5 percenta je na to pomerne hrdých (o desať rokov skôr to bolo 50,1 %). Tak ako pri výskume v roku 1996, aj minulý rok bolo najviac respondentov „najviac hrdých“ na slovenskú históriu (33 %). Za ňou boli najčastejšie výsledky športovcov (32,2 %), slovenské umenie a literatúra (26,3 %). Pokiaľ ide o oblasť, na ktorú „vôbec nie sme hrdí“, najčastejšie si opýtaní zvolili systém sociálneho zabezpečenia (41,8 %), ekonomické výsledky SR (26 %) a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými (21 %).

 

 

Text: Martin Podstupka

Foto: Gabriel Kuchta