Aktuality

Už ôsmy ročník Festivalu vedy – Európskej noci výskumníkov na Slovensku pripravili na piatok 26. septembra organizátori, medzi ktorými je už štandardne aj Slovenská akadémia vied.

Jej podpredseda prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc. na tlačovej konferencii pred podujatím zdôraznil, že akadémia berie popularizáciu vedy veľmi vážne a jej pracovníci ju považujú za súčasť svojej práce. To dokumentuje aj fakt, že zo zhruba 154 vedeckých stánkov v piatich slovenských mestách tretina patrila práve SAV.

V Bratislave, Košiciach, Žiline, Banskej Bystrici a Tatranskej Lomnici čakal návštevníkov podujatia celodenný maratón prednášok, prezentácii, ukážok a debát vo vedeckých stánkoch, ktorého hlavnou témou bola veda a výskum. V Bratislave sa tento rok sústredili akcie do Starej tržnice v centre mesta.

Ako zefektívniť diagnostiku rôznych ochorení a ich liečbu? Aj túto tému ponúkal vedecký stánok Chemického ústavu SAV. Ing. András Hushegyi bol medzi tými, čo ráno pripravovali prezentáciu a chystali sa na príval školákov. Lebo tí rok čo rok dopoludnia ovládnu priestory venované tejto vedeckej show. A. Hushegyi je z oddelenia glykobiotechnológie a venuje sa výskumu využitia biosenzorov vo výskume biomarkerov v klinickej praxi. „Viem, že vysvetliť to laikom, a navyše deťom je takmer nemožné. Pre nich sme pripravili čosi jednoduchšie. Viac poslucháčov k tejto téme budeme mať poobede a večer, keď Noc výskumníkov pritiahne viac dospelých,“ hovorí. Dodáva, že tento vedecký smer je veľmi mladý, ale perspektívny – veď ide o možnosť včas diagnostikovať ochorenia.

Prezentácia sa volá Sladké tajomstvo vzniku chorôb, lebo pri detekcii sú dôležité práve sacharidy. A. Hushegyi má jasno v tom, prečo treba prezentovať výsledky vedeckej práce aj týmto spôsobom. „Je dôležité, aby ľudia vedeli, že i na Slovensku sa robia dôležité výskumy, ktoré môžu ovplyvniť ich život. Okrem iného aj kvôli tomu, aby mala veda väčšiu podporu verejnosti,“ hovorí.

Mgr. Andrej Vojtko odolával otázkam školákov v stánku Fyzikálneho ústavu SAV pri prezentácii označenej ako Nanotechnológie budúcnosti. Na jednoduchom modeli im tento doktorand vysvetľoval, ako superhydrofóbny povrch odoláva vode a prečo. Oceňuje akcie na popularizáciu vedy. Porovnáva Noc výskumníkov s Týždňom otvorených dverí, ktorý láka viac ľudí, ktorí majú záujem o konkrétnu vedu. Kým Noc výskumníkov – keďže je priamo v meste, zasa širšiu verejnosť.

V stánku Geologického ústavu SAV debatuje skupinka detí s Mgr. Adamom Strakom nad kopou exponátov. „Deti sa zaujímajú viac o to, čo ich zaujme na pohľad. Napríklad obsidian,“ hovorí a pýta sa skupinky žiakov, či vedia, na čo ho pračlovek používal. Keďže je ostrý, uhádnu. Podľa A. Straku je záujem o geológiu u školákov menší, ako to bolo kedysi, často o tejto vede nič nevedia. Jeho do tejto brandže prilákala záľuba objavovať skrytý svet, čo je v zemi, zbieranie minerálov, skamenelín. Geológovia z akadémie mali v bratislavskej Starej tržnici pripravenú aj prezentáciu o pravekých sopkách Slovenska, ktorá lákala modelom aktívnej sopky.

Ústav experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV pripravil pre túto príležitosť prezentáciu témy Cesta nového lieku. Keďže RNDr. Magdaléna Májeková, PhD., je na tejto akcii už piaty krát, vie, že táto téma viac zaujíma dospelých ľudí. Pre deti pripravili jednoduché ukážky z práce výskumníka.

Pri ceste nového lieku si vedci dali za úlohu priblížiť tento proces od identifikácie ochorenia, cez vývoj účinnej látky až po liekovú formu, testy a odsúhlasenie štátnou inštitúciou. Iste zaujme, že pokiaľ ide o náklady, predklinický výskum sa na nich podieľa 36 percentami, klinický 60 percentami a registrácia štyrmi percentami.

Puzzle najstarších dejín nazvali svoju prezentáciu v bratislavskej Starej tržnici pracovníci Archeologického ústavu SAV. Ako hovorí Mgr. Barbara Zajacová, pripravili skladačku pre všetky generácie. Tie najmenšie deti baví skúšať v kontajneri s pieskom prácu archeológa v teréne, tie väčšie si mohli len o kúsok ďalej vyskúšať naozajstné puzzle – objaviť, ako sa spájajú časti nájdených exponátov. Pričom nešlo o žiadne repliky, ale kúsky staré aj päťsto rokov. Ozajstný dotyk so storočiami. Pre tých, čo dávajú prednosť moderným technológiám pripravil tento ústav prezentáciu najmodernejších metód výskumu a špičkových prístrojov.

Slávnostného otvorenia sa v piatok večer zúčastnil aj minister školstva, vedy, výskumu a športu SR Peter Pellegrini, primátor mesta Bratislava Milan Ftáčnik, podpredseda SAV pre ekonomiku Pavol Šajgalík a ostatní zástupcovia partnerov podujatia.  P. Šajgalík uviedol: „ Vy všetci  dnes máte jedinečnú možnosť vnímať a absorbovať atmosféru vedy.“

Návštevníci bratislavskej Starej tržnice mali možnosť navštíviť stánky viacerých ďalších ústavov, napríklad Ústav zoológie SAV predstavoval evolúciu očami rýb, Ústav merania SAV laserový 3D skener, Ústav experimentálnej endokrinológie SAV vplyv cvičenia na zdravie. Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV predstavil tému „Živé srdcové bunky“ – ukázal, ako v laboratóriu získavajú živé bunky zo srdcového svalu a čo s nimi robia.

Ďalšie desiatky prezentácii ponúkli ústavy akadémie v Košiciach, Banskej Bystrici či v Tatranskej Lomnici.

Festival vedy – Noc výskumníkov 2014 pripravila Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA), spolu so Slovenskou akadémiou vied, Centrom vedecko-technických informácií SR a portálom EurActiv.sk. Podujatie sa uskutočnilo v 300 mestách v 29 krajinách Európy. Podľa informácii organizátorov ho minulý rok na celom kontinente navštívilo zhruba 1,3 milióna ľudí.

Text: M. Podstupka,  foto: G. Kuchta