Aktuality

Je označenie Lovec vírusov pre vedca takej serióznej inštitúcie ako je Slovenská akadémia vied prisilné? Alebo na Borisa Klempu z Virologického ústavu jednoducho sedí? Ako je to s najdiskutovanejšou témou virológov týchto týždňov - ebolou? Čo sú to hantavírusy? Aké tajomstvá skrýva slovenská časť Európskeho vírusového archívu? O týchto i ďalších témach hovoril B. Klempa v prvej jesennej vedeckej kaviarni SAVinci v bratislavskom KC Dunaj v utorok 9. septembra.

Venuje sa vírusom, ktoré sa na človeka môžu preniesť zo zvierat. Jeho srdcovou záležitosťou sú hantavírusy  spôsobujúce hemoragické horúčky, prenášané hlodavcami a vyskytujúce sa aj na Slovensku. Podieľal sa na objave viacerých takýchto vírusov nielen u nás, či v Rusku, ale najmä v Afrike. Prispel tiež k poznaniu, že hantavírusy sa nevyskytujú len v hlodavcoch, ale napríklad aj v netopieroch či krtoch. Na Virologickom ústave SAV vedie oddelenie ekológie vírusov.

Návštevníkom vedeckej kaviarne tento virológ vysvetlil, prečo sa nebráni označeniu „lovec vírusov“. Ale tiež to, prečo je dôležité stále hľadať nové vírusy.  Povedal, že ako vedcovi by mu možno stačila len časť odpovede: pretože sú. Ale grantovým agentúram, ktoré financujú výskum by to iste nestačilo.  Takže je dôležité povedať aj druhú časť: pretože „...v ideálnom svete by sme mali poznať všetky vírusy ešte pred tým, ako spôsobia prvú epidémiu“. Na príklade koronavírusov, ktoré spôsobujú ochorenia ako SARS a MERS B. Klepma dokumentoval, aké je dôležité objavovať a skúmať vírusy pre budúci boj s ich následkami. Veď v prípade MERS bol vírus identifikovaný – vďaka predchádzajúcim výskumom – už do štyroch dní.

Návštevníci utorkovej vedeckej kaviarne SAVinci sa v diskusii pýtali na to, ako je Slovensko ohrozené ebolou. Odkiaľ vedci vedia, kde nové vírusy hľadať. Zaujímali sa o špecializáciu Borisa Klempu – o hantavírusy, koľko je kvôli nim na Slovensku ročne prípadov ochorenia, ako sa prejavuje, ako sa im vyhnúť. Hovorilo sa aj o možnosti využiť vírusy pri terapii. No tiež o podmienkach pre vedu na Slovensku, porovnaní s jej financovaním v zahraničí, či Európskom vírusovom archíve, na ktorom sa podieľa aj Virologický ústav SAV.

Od februára bol hosťom SAVinci František Simančík z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, Igor Lacík, riaditeľ Ústavu polymérov SAV, Branislav Peťko, riaditeľ Parazitologického ústavu SAV, Juraj Marušiak z Ústavu politických vied SAV i  Sibyla Mislovičová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV.

Ďalšia, októbrová vedecká kaviareň SAVinci privíta profesora Petra Mocza z Geofyzikálneho ústavu SAV a Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK. Na programe budú zemetrasenia, seizmológia Zeme a vesmíru.

Vedecké kaviarne z produkcie Slovenskej akadémie vied zarezonovali aj v zahraničí. Podľa ich vzoru pripravuje Francúzsky inštitút na Slovensku v spolupráci so SAV tri špeciálne vedecké kaviarne SAVinci France. V tej prvej, ktorá bude v stredu 24. septembra o 17.30 hod predstaví Mioara MANDEA z francúzskeho Národného centra pre výskum vesmíru európske a francúzske vedecké aktivity zamerané na túto oblasť.

Text: Martin Podstupka, foto: Gabriel Kuchta