Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Tlačová konferencia Sociologického ústavu SAV o vybraných výsledkoch výskumu Demokratickosť a občania na Slovensku.

Nový pohľad na cirkev a vieru

12. 8. 2014 | videné 1177-krát

Náboženské správanie obyvateľov SR, názory na vzťahy štátu a cirkvi na Slovensku a predstavy o obrodnom procese v roku 1968 a normalizácii.  To boli témy, ktoré v pondelok v Bratislave na tlačovej besede prezentovali pracovníci Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied Mgr. PhD. Miroslav Tížik a Mgr. Milan Zeman cez vybrané výsledky prieskumu „Demokratickosť a občania na Slovensku 2014“.

Podľa tohto prieskumu sa k tomu, že sú bez vyznania hlási 21,88 percenta občanov, kým podľa sčítania obyvateľov v roku 2011 to bolo 13,4 percenta. Do kostola pravidelne – teda aspoň raz mesačne a častejšie – chodí 40,5 percenta. Ako ukazujú výsledky, kým viac ako 31,4 percenta obyvateľov je za úplnú odluku cirkví od štátu, viac ako štvrtina opýtaných (26,24 percenta) si myslí, že štát by mal podporovať cirkvi, ale iba v niektorých oblastiach verejného záujmu. Pokiaľ ide o to, či by mali duchovní vykonávať len čisto náboženské činnosti, alebo aj politicko-verejné, takmer 80 percent ľudí je presvedčených, že by sa mali obmedziť len na tie prvé. Prieskum tiež ukazuje, že v rámci celej populácie je výrazný názor, ktorý sa nezhoduje so súčasnou situáciou učenia náboženstva na školách. Takmer 35 percent celej populácie by ho vylúčilo z verejných škôl, alebo zrušilo jeho výučbu úplne. Zhruba tretina je za zachovanie súčasného modelu.

Pokiaľ ide o možnosť vysvätiť ženu za kňaza, takmer 40 percent respondentov je proti, no je aj dostatočne veľká skupina (33 percent), ktorí sú za. S možnosťou, aby sa kňazi mohli ženiť súhlasí podľa prezentovaného prieskumu viac ako 60 percent populácie. Aj v katolíckej cirkvi, v ktorej je táto téma problematická je viac ako polovica oslovených za túto možnosť.

Zaujímavé pohľady ponúkol prieskum aj na obrodný proces v roku 1968. Len 27 percent respondentov si napríklad myslí, že to bolo masové hnutie ľudí, kým takmer 40 percent je presvedčených, že išlo o elitné hnutie vedené niektorými vrcholovými členmi komunistickej strany. Viac ako dve pätiny respondentov (44 percent) tento proces vníma ako úsilie o politickú zmenu, kým len 23 percent je presvedčených, že cieľom mala byť zmena ekonomická.

Prieskum poskytol respondentom aj možnosť vyjadriť sa k obdobiu normalizácie, ktorá nasledovala. Viac ako dve pätiny opýtaných (43,3 percenta) sa priklonili k tvrdeniu, že jej hlavným cieľom bolo upevnenie moci Sovietskeho zväzu nad Československom. Kým len 23,5 percenta si myslí, že normalizácia mala najmä udržať a rozvinúť socializmus.

Viac na:  

http://www.sociologia.sav.sk/podujatia.php?id=1974&r=1

 

Výskum je súčasťou projektu Demokratickosť a občania na Slovensku: polstoročie premien, ktorý sa uskutočňuje vďaka podpore Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Spolupracujú na ňom Sociologický ústav SAV, Ústav politických vied SAV a Filozofická fakulta Univerzity Komenského. Terénny zber dát robila agentúra Focus v máji a júni tohto roka na reprezentatívnej vzorke 1215 dospelých obyvateľov SR vybraných kvótnym výberom.

Text: (pod)

Foto: Gabriel Kuchta