Do prevádzky uviedli laboratórium molekulárnej apidológie
Laboratórium molekulárnej apidológie - detašovaného pracoviska Ústavu ekológie lesa SAV bolo slávnostne uvedené do prevádzky 15. apríla 2014 v priestoroch Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave.
Výskum Oddelenia molekulárnej apidológie sa realizuje v oblastiach:
- Funkčná proteomika a fyziomika proteinov a antimikrobiálných peptidov včelieho pôvodu so zreteľom na ich využitie v medicínskom výskume a v prevencii voči chorobám.
- Purifikácia a charakterizácia natívných fyziologicky aktívnych proteínov a peptidov včelej MK.
- Multifunkčnosť bielkovín včelej materskej kašičky (MK) ako dôsledok postranslačných modifikácií.
- Príprava rekombinovaných ekvivalentov bielkovín MK vo vhodných expresných systémoch a ich aplikácia ako proteinových antibiotík a imunostimulátorov v ochrane včelstiev voči patogénom a v medicíne. Hodnotenie kvality včelích produktov založený na molekulárne-biologických vlastnostiach bielkovín MK. Využitie rastlinných metabolitov, najmä zlúčenín propolisu v ochrane voči patogénom. Sledovanie kvality medu v ekologicky narušených regionoch Slovenska.
Získané poznatky umožnili nadviazať aktívnu spoluprácu so špičkovými pracoviskami moderného apidologického výskumu ako spoluriešiteľské pracovisko v štyroch projektoch 6. a 7. RP EU. K prioritám v rámci SAV patrí vytvorenie Spoločného pracoviska pre funkčnú genomiku včely medzi OMA a Max-Planckovým ústavom pre molekulárnu genetiku v Berlíne a návrh a účasť na svetovom projekte “Sekvenovanie včelieho genómu“. V súčasnosti OMA s Japonskými partnermi v rámci spoločného projektu sleduje fyziologické vlastností bielkovín materskej kašičky a rieši vývoj nových metód na monitoring pravosti včelieho medu a materskej kašičky. Ďalej v spoločnom Francúzsko-Švajčiarsko-Taliansko-Slovenskom projekte riešime problémy prevencie včelstiev voči chorobám. OMA úzko spolupracuje so Slovenským zväzom včelárov v projekte uplatnenia vedeckých poznatkov základného apidologického výskumu v praxi.
Zdroj: Ústav ekológie lesa SAV