Postkolonializmus a literatúry strednej a východnej Európy
V dňoch 10. – 12. apríla 2014 sa v Poľskom inštitúte v Bratislave uskutočnila medzinárodná interdisciplinárna konferencia Postkolonializmus a literatúry strednej a východnej Európy pod záštitou Ústavu svetovej literatúry SAV a s podporou Medzinárodného vyšehradského fondu.
Na konferencii sa zúčastnili vedci zo Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Lotyšska, Ruskej federácie, Ukrajiny, Rumunska, Turecka, Nemecka, Talianska, Holandska, Veľkej Británie, Kanady a Juhoafrickej republiky. Konferencia pritiahla nielen literárnych vedcov, ale aj odborníkov z oblasti sociológie, filozofie, politológie, kultúrnych aj regionálnych štúdií. Úvodnú prednášku predniesla Prof. Madina Tlostanova z Ruskej prezidentskej akadémie pre národnú ekonómiu a verejnú správu (RANEPA) v Moskve. Ďalší pozvaní hostia boli Prof. Benedikts Kalnačs z Univerzity v Rige a Dr. Cristina Sandru z Veľkej Británie.
Impulzom pre organizáciu konferencie boli súčasné tendencie, rozšírené najmä v poľských a baltických kultúrnych štúdiách, analyzovať stredo- a východoeurópske kultúrne identity z hľadiska postkoloniálneho diskurzu, ktorý umožňuje vnímať tento región ako postkoloniálny vo vzťahu k Rusku. Podľa teórií post-dependence alebo post-Soviet studies, obdobie imperiálnej dominancie ZSSR zásadným spôsobom ovplyvnilo kultúry východnej a strednej Európy ako aj Pobaltia, ktorých európska identita bola násilne prerušená dôsledkom toho, že sa ocitli v sovietskej záujmovej a ideologickej zóne. Súčasné oživenie ruskej imperiálnej aktivity na Kryme, ktoré mení geopolitické rozdelenie Európy na základe vojenských, ale aj kultúrnych a etnických záujmov, je vnímané ako pokračovanie tejto histórie. Post-dependence studies si kladú otázky, ako koloniálna minulosť ovplyvňuje kultúrne identity v regióne a prináša alternatívnu, post-marxistickú kritiku neoliberalizmu a kapitalizmu.
Konferencia pozostávala zo siedmich tematických panelov, ktoré sa sústredili na niekoľko ťažiskových tém, ako napríklad literatúra disentu, sebakolonizácia, postkomunistické rekonštrukcie národnej identity a historický revizionizmus, formy socialistického a postsocialistického orientalizmu, ako aj postsocialistická geopolitika a zmeny vo vnímaní postkomunistického priestoru. Konferencia potvrdila, že nástroje postkoloniálneho diskurzu úspešne využívajú vedci v humanitných aj spoločenských vedách v celom stredo- a východoeurópskom regióne a nezávisle od seba prichádzajú k podobným záverom. Živá diskusia, ktorá sa rozprúdila po každom paneli, priniesla množstvo zaujímavých výmen názorov a poznatkov. Konferencia bola priestorom intenzívneho networkingu a otvorila možnosť pre interkultúrny dialóg s veľkou rezonanciou. Výstupy z konferencie budú publikované v zborníku vo vydavateľstve Rodopi v anglickom jazyku.
Autor: Dobrota Pucherová, Ústav svetovej literatúry SAV