CENA SAV v roku 2006 za vedecko-výskumnú činnosť - 2. časť
20. 7. 2004 | videné 3417-krát
Kolektív pracovníkov Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat SAV v Košiciach
doc. RNDr. Peter Pristaš, CSc., doc. RNDr. Peter Javorský, DrSc.
za prácu: Genetická ekológia mikrobiálneho ekosystému tráviaceho traktu a bezpečnosť geneticky modifikovaných organizmov
Genetická ekológia je nové odvetvie genetiky zamerané na problematiku prenosu génov medzi druhmi v prirodzených podmienkach. Význam a popularita genetickej ekológie významne vzrástla v posledných rokoch v súvislosti so šírením antibiotickej rezistencie, ale najmä v diskusiách o rizikách spojených s uvádzaním geneticky modifikovaných organizmov do poľnohospodárskej i potravinárskej praxe.
Cieľom európskeho projektu CIMES bolo využitie prvokov ako markerov pre štúdium bezpečnosti geneticky modifikovaných organizmov a z nich pripravených produktov vo výžive zvierat. Naše výsledky svedčia o tom, že potenciálny prenos cudzorodej genetickej informácie z geneticky modifikovaných organizmov do eukaryotických buniek (prvoky) nepredstavuje reálne zdravotné riziko. Sekvenčné analýzy síce ukazujú, že prenos génov je prirodzený jav a v historickom meradle k nemu dochádza, ale reálne frekvencie prenosu sú prakticky nezistiteľné.
Projekt “Mikrobiálna ekogenetika tráviaceho traktu živočíchov (APVT)“ bol zameraný hlavne na poznanie mechanizmov prenosu génov v rámci mikrobiálneho ekosystému tráviaceho traktu zvierat. Súčasťou projektu bolo aj štúdium vplyvu ťažkých kovov na koncentráciu antioxidačných a detoxikačných enzýmov vo vybraných druhoch mikroorganizmov tráviaceho traktu prežúvavcov, so zámerom lepšie poznať mechanizmy schopné odstrániť látky zaťažujúce životné prostredie, čím by sa zabezpečilo zníženie rizika kontaminácie potravinového reťazca človeka a zlepšenie celkového zdravotného stavu obyvateľstva. Získané výsledky svedčia o tom, že gény rezistencie na ortuť z pôdnych baktérií sa môžu preniesť do bachorových baktérií a pravdepodobne sa šíria medzi ostatnými bachorovými mikroorganizmami, čo uľahčuje u prežúvavcov adaptáciu na aktuálne životné prostredie.
Výsledky:
Potvrdilo sa, že prenos génov je hlavným mechanizmom evolúcie vo svete baktérií. Ako prvý na svete pracovníci tohto kolektívu dokázali aplikovať techniky rekombinantnej DNA na významnú anaeróbnu baktériu Selenomonas ruminantium.
V oblasti biológie restrikčno modifikačných systémov, ktoré sú prirodzeným obranným mechanizmom bachorových baktérií voči prenosu génov, je kolektív vedený doc. RNDr. Petrom Pristašom, CSc. absolútnou európskou špičkou a všetky práce v tejto oblasti za posledných 5 rokov vznikli buď priamo na tomto pracovisku, alebo sa na nich kolektív podieľal v rámci výmenných pobytov vedeckých pracovníkov.
V rámci programu CIMES, ktorý bol súčasťou 5. Rámcového programu EU, tento kolektív významným spôsobom rozvinul poznatky o úlohe horizontálneho prenosu génov aj na skupinu jednobunkových eukaryotických organizmov - ciliát. Kolektív vyvinul unikátnu metódu na identifikáciu bachorových ciliát založenú na amplifikácii (rozmnožení) a následnej analýze DNA z jedinej bunky. Kombináciou bioinformatického a klasického genetického prístupu pracovníci kolektívu v spolupráci so zahraničnými partnermi dokázali, že horizontálny prenos génov nie je obmedzený na baktérie, ale zohráva významnú úlohu aj v evolúcii eukaryotických mikroorganizmov.
V dlhodobých experimentoch pracovníci kolektívu dokázali, že aj keď v historických mierkach k prenosu génov dochádza, reálne frekvencie prenosu sú prakticky nemerateľné, a teda tento prenos nepredstavuje žiadne riziko.
doc. RNDr. Peter Pristaš, CSc., doc. RNDr. Peter Javorský, DrSc.
za prácu: Genetická ekológia mikrobiálneho ekosystému tráviaceho traktu a bezpečnosť geneticky modifikovaných organizmov
Genetická ekológia je nové odvetvie genetiky zamerané na problematiku prenosu génov medzi druhmi v prirodzených podmienkach. Význam a popularita genetickej ekológie významne vzrástla v posledných rokoch v súvislosti so šírením antibiotickej rezistencie, ale najmä v diskusiách o rizikách spojených s uvádzaním geneticky modifikovaných organizmov do poľnohospodárskej i potravinárskej praxe.
Cieľom európskeho projektu CIMES bolo využitie prvokov ako markerov pre štúdium bezpečnosti geneticky modifikovaných organizmov a z nich pripravených produktov vo výžive zvierat. Naše výsledky svedčia o tom, že potenciálny prenos cudzorodej genetickej informácie z geneticky modifikovaných organizmov do eukaryotických buniek (prvoky) nepredstavuje reálne zdravotné riziko. Sekvenčné analýzy síce ukazujú, že prenos génov je prirodzený jav a v historickom meradle k nemu dochádza, ale reálne frekvencie prenosu sú prakticky nezistiteľné.
Projekt “Mikrobiálna ekogenetika tráviaceho traktu živočíchov (APVT)“ bol zameraný hlavne na poznanie mechanizmov prenosu génov v rámci mikrobiálneho ekosystému tráviaceho traktu zvierat. Súčasťou projektu bolo aj štúdium vplyvu ťažkých kovov na koncentráciu antioxidačných a detoxikačných enzýmov vo vybraných druhoch mikroorganizmov tráviaceho traktu prežúvavcov, so zámerom lepšie poznať mechanizmy schopné odstrániť látky zaťažujúce životné prostredie, čím by sa zabezpečilo zníženie rizika kontaminácie potravinového reťazca človeka a zlepšenie celkového zdravotného stavu obyvateľstva. Získané výsledky svedčia o tom, že gény rezistencie na ortuť z pôdnych baktérií sa môžu preniesť do bachorových baktérií a pravdepodobne sa šíria medzi ostatnými bachorovými mikroorganizmami, čo uľahčuje u prežúvavcov adaptáciu na aktuálne životné prostredie.
Výsledky:
Potvrdilo sa, že prenos génov je hlavným mechanizmom evolúcie vo svete baktérií. Ako prvý na svete pracovníci tohto kolektívu dokázali aplikovať techniky rekombinantnej DNA na významnú anaeróbnu baktériu Selenomonas ruminantium.
V oblasti biológie restrikčno modifikačných systémov, ktoré sú prirodzeným obranným mechanizmom bachorových baktérií voči prenosu génov, je kolektív vedený doc. RNDr. Petrom Pristašom, CSc. absolútnou európskou špičkou a všetky práce v tejto oblasti za posledných 5 rokov vznikli buď priamo na tomto pracovisku, alebo sa na nich kolektív podieľal v rámci výmenných pobytov vedeckých pracovníkov.
V rámci programu CIMES, ktorý bol súčasťou 5. Rámcového programu EU, tento kolektív významným spôsobom rozvinul poznatky o úlohe horizontálneho prenosu génov aj na skupinu jednobunkových eukaryotických organizmov - ciliát. Kolektív vyvinul unikátnu metódu na identifikáciu bachorových ciliát založenú na amplifikácii (rozmnožení) a následnej analýze DNA z jedinej bunky. Kombináciou bioinformatického a klasického genetického prístupu pracovníci kolektívu v spolupráci so zahraničnými partnermi dokázali, že horizontálny prenos génov nie je obmedzený na baktérie, ale zohráva významnú úlohu aj v evolúcii eukaryotických mikroorganizmov.
V dlhodobých experimentoch pracovníci kolektívu dokázali, že aj keď v historických mierkach k prenosu génov dochádza, reálne frekvencie prenosu sú prakticky nemerateľné, a teda tento prenos nepredstavuje žiadne riziko.