Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Schéma zatmenia (poloha ekliptiky je pri pohľade zo stredu Zeme)

Čaká nás najdlhšie zatmenie Mesiaca v tomto storočí

25. 7. 2018 | videné 3060-krát

Po trojročnej prestávke budeme mať možnosť opäť uvidieť úplné zatmenie Mesiaca, a to v piatok večer 27. júla. A nebude to hocijaké zatmenie, ale najdlhšie úplné zatmenie Mesiaca v tomto storočí, pretože fáza úplného zatmenia potrvá takmer 104 minút. Len pre porovnanie, to pred tromi rokmi trvalo iba 73 minút.

Mimoriadna dĺžka zatmenia je daná tým, že Mesiac bude prechádzať veľmi blízko stredu tieňa (tzv. umbry) Zeme. V prípade priaznivého počasia bude možné jeho celý priebeh pozorovať aj na Slovensku. Časové údaje o zatmení sú v tabuľke v letnom stredoeurópskom čase LSEČ v tvare hod:min. Mesiac sa objaví nad horizontom o 20:24 práve v čase začiatku čiastočného zatmenia. Celé zatmenie sa bude odohrávať pomerne blízko horizontu. To je dobrá príležitosť pre fotografov a lovcov zaujímavých snímok získať nočnú kompozíciu Mesiaca v zatmení spolu so scenériou okolitej krajiny alebo budov. Zatmenie skončí v sobotu 28. júla približne 20 minút po polnoci. Ďalšie úplné zatmenie Mesiaca nastane ráno v pondelok 21. januára 2019, a jeho úplná fáza potrvá 102 minút.

Úplné zatmenie Mesiaca 27. júla

hod:min  LSEČ

Výška Mesiaca nad horizontom

Začiatok čiastočného zatmenia

20:24

Začiatok úplného zatmenia

21:30

Maximum

22:22

14º

Koniec úplného zatmenia

23:13

18º

Koniec čiastočného zatmenia

00:19, 28. júla

21º

Zatmenie Mesiaca je astronomický úkaz, pri ktorom tieň Zeme dopadá na povrch Mesiaca. Nastáva v čase okolo splnu, keď sa Mesiac počas svojho orbitálneho pohybu dostane do blízkosti predĺženej spojnice Slnko – Zem a vstúpi do tieňa Zeme. Nie je to však tieň zemského povrchu, tzv. geometrický tieň, ale tieň ovplyvnený atmosférou Zeme. Keby bola Zem bez atmosféry, bol by tieň Zeme ostro ohraničený, homogénny a nebolo by v ňom Mesiac vidieť. Avšak pri žiadnom zatmení nie je zatienenie či stmavnutie mesačného disku úplné; jeho stred je červenkastý a okraj šedý. Vlastnosti v každom mieste tieňa závisia na tých častiach zemskej atmosféry, ktorými prešli príslušné slnečné lúče. Tie sa vplyvom zmeny indexu lomu s výškou nad Zemou lámu do jej geometrického tieňa, a to tým viac, čím bližšie k povrchu Zeme prechádzajú. Prstenec svetla prechádzajúci atmosférou sa natoľko rozšíri, že dokáže slabo osvetliť celý mesačný disk v zemskom tieni. Vo vnútornej časti tieňa je ďalšie zoslabenie spôsobené rozptylom svetla na molekulách vzduchu (ktorému vďačíme za modrú farbu dennej oblohy) a tiež rozptylom na prachu a oblačnosti. Tak sú najviac zoslabené fialové a modré lúče vzhľadom na červené a oranžové, ktoré potom v slnečnom svetle prevažujú. Priebeh hustoty (a teda aj index lomu) vysokej atmosféry a zaprášenie ovzdušia sú veľmi premenné, a preto sú jas a farba Mesiaca pri každom zatmení trochu iné.

Z pozorovaní zatmení v minulosti sa zistil súvis medzi veľkosťou tieňa Zeme, jasom a farbou mesačných zatmení na jednej strane a sopečnou a meteorickou aktivitou na strane druhej, ktoré podmieňujú množstvo prachu vo vysokej atmosfére vo výške okolo 100 km a tým aj ohyb a rozptyl svetla. Pozorovaním mesačných zatmení tak možno zistiť stupeň celkového zaprášenia a znečistenia atmosféry Zeme na tých miestach, kde práve v čase zatmenia Slnko vychádza alebo zapadá. Práve ranné a večerné zore vyfarbujú stred mesačného disku v čase zatmenia do charakteristického červenkastého odtieňa. Prenesme sa teraz na chvíľu zo Zeme na privrátenú stranu Mesiaca práve v čase, keď prechádza tieňom Zeme. Pohľad, ktorý by sa naskytol astronautovi, realisticky znázornil francúzsky umelec a astronóm Lucien Rudaux žijúci v rokoch 1874 až 1947. Astronaut by v tom čase videl zatmenia Slnka, pričom okraj tmavého disku Zeme by lemoval červenkastý prstenec ranných a večerných zôr, ktorý by obklopovala perleťovo biela koróna Slnka. Astronautovi by okolitá mesačná krajina svojím červenkastým sfarbením pripomínala povrch Marsu.

Omnoho menej nápadným javom je sploštenie tieňa Zeme, ktoré je možné očakávať, nakoľko aj Zem je mierne sploštená. Skutočne pozorované sploštenie tieňa Zeme je omnoho väčšie ako Zeme samotnej. To je možné vysvetliť sploštením atmosféry, ktoré je spôsobené rotáciou Zeme a vyššou hustotou (a teda menšou hrúbkou) studenej polárnej atmosféry. Z presných astronomických pozorovaní zatmenia Mesiaca bolo namerané 2 až 4-krát väčšie sploštenie atmosféry ako je sploštenie Zeme. Ako vidno, zatmenie Mesiaca je síce astronomický úkaz, no vypovedajúci o atmosfére Zeme a je na pomedzí astronómie, geofyziky a meteorológie.

Z pohľadu pozemského pozorovateľa tieň Zeme postupuje po Mesiaci od jeho východného okraja k západnému. To svedčí o tom, že Mesiac sa v skutočnosti pohybuje od západu na východ. My však vnímame jeho zdanlivý pohyb od východného obzoru k západnému. Tento dojem v nás vyvoláva rotácia Zeme. Kruhový tvar zemského tieňa na Mesiaci viedol už starých gréckych astronómov k záveru, že Zem je guľa. Pekný zážitok z pozorovania zatmenia poskytne pohľad cez triéder, teda poľovnícky alebo turistický ďalekohľad, ktorý je vhodné upevniť na statív alebo iný improvizovaný stojan.

Ďalšie informácie o zatmení sú na webstránke aktualít Astronomického ústavu SAV, v.v.i., https://www.astro.sk/news/.

Július Koza, Astronomický ústav SAV

Foto: Pavol Rapavý