Aktuality

Podľa väčšiny občanov Slovenska by ochrana životného prostredia mala mať prioritu pred ekonomickým rastom. K tomuto názoru sa v roku 2017 priklonilo 60 precent respondentov, 28 % opýtaných prejavilo ochotu vzdať sa časti svojich príjmov, ak by sa použili na ochranu životného prostredia. Prevažujú však tí, ktorí vyššiu finančnú spoluúčasť nepodporujú a nesúhlasia s ekonomickými dôsledkami ochrany životného prostredia na svoje príjmy (38 % opýtaných). Vyplýva to z výskumu EVS, ktorý na vzorke 1435 respondentov uskutočnil v dňoch 27. septmebra – 30. 11. 2017 uskutočnil Sociologického ústavu SAV. Zverejnil ho pri príležitosti dnešného Svetového dňa životného prostredia. 

Postoje zľahčujúce význam ochrany životného prostredia nemajú u občanov na Slovensku vysokú podporu. Pri skúmaní názorov na tvrdenia podceňujúce dôležitosť ochrany životného prostredia mali respondenti najviac výhrad voči tvrdeniu Nie je dôvod robiť niečo pre životné prostredie, ak to nerobia aj ostatní (nesúhlasilo 53,7 % opýtaných). Environmentálnym organizáciám dôveruje 58 % opýtaných respondentov. Oproti roku 2008 dôvera k organizáciám na ochranu životného prostredia na Slovensku vzrástla o šesť percentuálnych bodov.

V rámci sledovaných problémových okruhov vo výskume EVS 2017 na Slovensku figurovali otázky zamerané na: 1. vnímanie konfliktu medzi ekonomickým vývojom a prírodou, 2. ochotu niesť vyššiu finančnú zodpovednosť za ochranu životného prostredia, 3. vnímanie dôležitosti ochrany životného prostredia a 4. na dôveru voči organizáciám zameraným na ochranu životného prostredia.

Okrem predstavenia základných výsledkov prináša analýza aj komparáciu názorových rozdielov v základných socio-demografických skupinách (muži/ženy, kategórie podľa veku, vzdelanostné kategórie a kategórie podľa veľkosti miesta bydliska).

Ekonomika verzus príroda

Verejnosť je pri riešení dilemy ekonomika verzus životné prostredie naklonená v prospech ochrany prírody (graf č. 1). Ochrana životného prostredia by podľa väčšiny obyvateľov Slovenska vo veku nad 18 rokov mala mať prioritu pred ekonomickým rastom. K názoru, že dôležitejšia je ochrana životného prostredia, a to aj za cenu pomalšieho ekonomického rastu a určitého úbytku pracovných miest, sa v roku 2017 priklonilo 60 % respondentov. Naopak 30 % respondentov považuje za prvoradé najmä vytvorenie podmienok pre ekonomický rast a rast pracovných miest, hoci aj za cenu negatívnych dôsledkov na životné prostredie. Riziká spojené s ohrozením životného prostredia si najsilnejšie uvedomujú respondenti bývajúci v malých obciach do 1000 obyvateľov (76,4 % za ochranu ŽP). Naopak ekonomický rast by uprednostnili častejšie respondenti so základným vzdelaním (41,5 %), respondenti vo veku 35 až 44 rokov (38,0 %) a respondenti bývajúci v najväčších mestách nad 100-tisíc obyvateľov (44,5 %).

Ochota finančne prispieť k ochrane životného prostredia

Ochotu vzdať sa časti svojich príjmov, ak by sa použili na ochranu životného prostredia, vyjadrilo 28 % opýtaných (päť percent úplne súhlasím + 23 % skôr súhlasím). Nevyhranený postoj má pri tejto otázke až 31 % opýtaných (graf č. 2). Prevažuje však podiel tých, ktorí vyššiu finančnú spoluúčasť nepodporujú, a teda nesúhlasia s priamym finančným dôsledkom ochrany životného prostredia na svoje príjmy (38 % opýtaných spolu, 17 % skôr nesúhlasím + 21 % vôbec nesúhlasím). Najvyššia mieru nesúhlasu s finančnou spoluúčasťou prejavujú respondenti so základným vzdelaním (50,6 % nesúhlasných odpovedí), naopak u respondentov s VŠ vzdelaním je nesúhlas najnižší (31 % oproti priemeru 38 %). Súhlasné odpovede deklarujú najčastejšie obyvatelia najväčších miest (42 % oproti priemeru 28 % podielu súhlasiacich).

Trend vo vývoji tohto názoru môžno sledovať na grafe č. 3, keďže otázka bola súčasťou dotazníka vo všetkých štyroch vlnách výskumu od roku 1991. Súhlasný postoj, a teda ochota viac sa finančne podieľať na ochrane životného prostredia po roku 1991 na Slovensku neustále klesá. Radikálnejší pokles vo výskume možno z veľkej časti vysvetliť zmenenou škálou odpovedí. V roku 2017 sa mierne rozšírila škála odpovedí, a respondenti mali možnosť vybrať si aj nevyhranenú stredovú názorovú pozíciu (v predchádzajúcich rokoch nebola k dispozícii stredová pozícia, preto je na grafe hodnota 0). Do stredovej pozície sa v roku 2017 umiestnila takmer tretina opýtaných (31,6 %). To sa odrazilo najmä na výrazne nižšej podpore súhlasných názorov, pričom podiely nesúhlasu sa príliš radikálne nezmenili.  

Argumenty proti ochrane životného prostredia

Pri skúmaní, ako verejnosť reaguje na bežné argumenty znižujúce dôležitosť ochrany životného prostredia, sa použila batéria štyroch tvrdení. Výroky na jednej strane spochybňujú celkovú dôležitosť ochrany životného prostredia alebo spochybňujú prínos individuálnej snahy pri ochrane životného prostredia. Graf č. 4 ukazuje, že respondenti sa najčastejšie stotožnili s argumentom Pre človeka ako som ja je veľmi ťažké urobiť niečo zásadnejšie pre životné prostredie (súhlasilo 33,9 % opýtaných). Zhruba rovnaký podiel respondentov však s daným tvrdením nesúhlasí (nesúhlasí 33,7 % opýtaných) a nevyhranený postoj má tiež zhruba tretina – 30,8 % opýtaných. Tendenciu súhlasiť s týmto argumentom mali častejšie najstarší respondenti v skupine 65 a viac rokov (44 % súhlasiacich) a respondenti so základným vzdelaním (49 % súhlasu). Naopak respondenti s VŠ vzdelaním častejšie s výrokom nesúhlasili (43 % podiel nesúhlasu oproti priemeru 33,7 % nesúhlasiacich), podobne ako aj obyvatelia najväčších miest nad 100-tisíc obyvateľov (42 %).

Pri tvrdení V živote sú dôležitejšie veci ako ochrana životného prostredia v reakciách odpovedajúcich prevážil podiel nevyhranených (40,1 %), pričom zhruba tretina opýtaných s tvrdením nesúhlasí (31,4 %) a zhruba štvrtina opýtaných naopak súhlasí (26,7 %). Významnejšie rozdiely v rámci sledovaných socio-demografických skupín sú viditeľné z hľadiska veku – vyšší podiel nesúhlasných reakcií sme zaznamenali u najmladších respondentov vo veku 18 až 24 rokov (44 % nesúhlasu oproti priemeru 31,4 %), a tiež vo veku 55 až 64 rokov (41 % nesúhlasu). Ukázali sa tiež rozdiely z hľadiska veľkosti sídla, nesúhlas s výrokom bol významne vyšší v obciach s počtom obyvateľov jeden- až päťtisíc (39 % podiel nesúhlasu).

V názorovom profile spojenom s výrokom Mnohé tvrdenia o ohrozovaní životného prostredia preháňajú už výraznejšie dominovali zamietavé postoje – nesúhlasí najvyšší podiel opýtaných (44 %). Zhruba tretina bola v tomto prípade nevyhranených (31,3 %). S tvrdením o prílišnom zveličovaní nástrah znečisťovania prírody súhlasí zhruba pätina respondentov (21,6 %). Muži častejšie ako priemer súhlasia s tvrdením (26 %), ženy s ním naopak častejšie nesúhlasia (49 % oproti priemeru 44 % nesúhlasných odpovedí). Nadpriemerne vysoký podiel nesúhlasných reakcií je aj vo vekovej kategórii 55 až 64 rokov (57 % nesúhlasných odpovedí). V kategórii podľa vzdelania je nadpriemerne vyšší podiel nesúhlasiacich u respondentov s VŠ vzdelaním (56 %).

Ako vidno v grafe č. 4, najmenšiu podporu získal argument vo výroku Nie je dôvod robiť niečo pre životné prostredie, ak to nerobia aj ostatní, s ktorým nesúhlasí viac ako polovica opýtaných (53,7 %). Nerozhodných je pri tomto postoji 25,7 % opýtaných a súhlasil len 19,2 % podiel opýtaných. S výrokom nadpriemerne často nesúhlasili ženy (59 % nesúhlasu), respondenti s VŠ vzdelaním (67 % nesúhlasu) a respondenti z najväčších miest nad 100-tisíc obyvateľov (69 % nesúhlasných odpovedí).

Environmentálne organizácie a dôvera

Environmentálnym organizáciám v súčasnosti na Slovensku dôveruje 58 % opýtaných respondentov (suma 5,6 % úplne dôverujem + 52,7 % skôr dôverujem). Oproti roku 2008 dôvera k organizáciám na ochranu životného prostredia na Slovensku vzrástla o šesť percentuálnych bodov. Nedôveru k environmentálnym organizáciám celkovo deklaruje 35,8 % opýtaných, z toho 26,5 % skôr nedôveruje a rozhodnú pozíciu úplnej nedôvery deklaruje 9,3 % podiel opýtaných.

Z hľadiska socio-demografických rozdielov sa ako významné ukázali rozdiely medzi mužmi a ženami, kde sú muži nadpriemerne často zastúpení v kategórii „vôbec nedôverujem“ (13 %). Z hľadiska veku najmladší respondenti tvoria významne nadpriemerný podiel v kategórii „skôr dôverujem“ (65,7 % oproti priemeru 52,7 %). Respondenti vo veku 25 až 34 rokov tvoria zas nadpriemerne vysoký podiel v kategórii „vôbec nedôverujem“ (14,6 % oproti priemeru 9,3 % úplne nedôverujúcich).

Spracovali: Katarína Strapcová, Milan Zeman, SÚ SAV

Grafy: SÚ SAV