Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Prof. Štefana Faixa, riaditeľa Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat CBV SAV v Košiciach (vľavo), uviedol na aprílovej vedeckej kaviarni hlavný organizátor Ján Gálik.

Rastlinné extrakty liečia, no môžu aj uškodiť

3. 5. 2018 | videné 1113-krát

Rastlinné extrakty liečia, no môžu aj uškodiť

Až prekvapivo teplé jarné počasie vzbudzovalo u organizátorov aprílovej košickej Vedeckej kaviarne obavy. Príde vôbec niekto, keď záhradka nepočká, treba siať, alebo sa lepšie sedí vonku pri káve? Vhodne vybratá téma o tom, či rastlinné extrakty pomáhajú liečiť, ako aj osobnosť prednášajúceho prof. MVDr. Štefana Faixa, DrSc. z Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat CBV SAV v Košiciach však boli silnejším magnetom než jarné lákadlá. Kinosála Kulturfabrik Tabačka bola opäť plná.

Záujem o rôzne druhy alternatívnej liečby v posledných rokoch výrazne stúpol aj u nás. Vrátane návratu k účinkom rastlín a rôznych preparátov z nich. Napokon, bylinky (ich vplyv na ľudský organizmus) zaujímali ľudstvo od nepamäti. Táto téma zaujala zhruba pred dvoma desiatkami rokov aj profesora Štefana Faixa, ktorý sa začal venovať skúmaniu vplyvu rastlín na zdravie aj zvierat. V úvode svojej prednášky „prebehol“ históriou  postupného spoznávania účinkov rastlín a ich využívania ako liekov. Naši predkovia postupovali najprv čisto empiricky (neraz ich overovali sami na sebe. Napr. čínsky mudrc Shen Nong, autor herbára, ktorý popísal tri stovky základných bylín určených pre liečbu ľudí podľa vlastností, z čoho vyplynulo ich použitie). Neskôr skúmali v stále zložitejších laboratórnych podmienkach. Na nudu nebol čas, zaujímavé fakty nasledovali v rýchlom slede. Napríklad o popise tzv. silných bylín, medzi ktorými kraľovala baza čierna, ktorá údajne vyliečila 99 neduhov. Palina či rozmarín až rovný tucet, šalvia zo desať. Ľudia si tiež všímali správanie zvierat. Mnohé ako keby vedeli, ktorá bylina im urobí dobre a prirodzene ju vyhľadávali. Lahôdkou týchto dní je medvedí cesnak, o ktorom ľudoví liečitelia tvrdia, že je vynikajúcim prostriedkom na prečistenie krvi, na jarné očistné kúry, znižuje krvný tlak i hladinu cukru, atď. Aj profesor Štefan Faix priznal, že ho tiež zbiera a konzumuje a „jeho“ lokalitou je Kojšov. Ale málokde si prečítame, že jeho šťava môže podráždiť pokožku.

Boliestkou dnešnej doby je fakt, že sme si zvykli nazerať na mnohé veci ako na biznis. Preto si lektor kládol otázky (a dával aj odpovede), aký je skutočný liečebný efekt rastlinných extraktov. Či nevytvárame ich používaním chaos a nerovnováhu medzi živinami, esenciálnymi látkami v ich zložitej, no prirodzenej  regulácii v organizme. Či pôsobí tá istá látka v organizme vždy rovnako, bez ohľadu na to, či je v izolovanej forme, alebo  je viazaná v prirodzenej forme spolu s inými prirodzenými zložkami... Upozornil, že éterické oleje niekomu pomôžu, inému nie. Rastlina má rôzne časti a nie je ani jedno, v akom období ju ľudia zbierajú. Tu ho podporil z pléna aj Ing. Róbert Gregorek, PhD., vedúci oddelenia dekoratívnej flóry Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach (mimochodom, prednášal vo vedeckej kaviarni v novembri 2016), že toto správny a fundovaný bylinkár musí poznať. Mal by vedieť, že napríklad divozel sa zbiera zaránky a podobne.

Prof. Štefan Faix nabádal aj k ostražitosti pri čítaní textov z príbalových letákov rôznych „prírodných a liečivých“ produktov o ich účinkoch a zložení. Áno, chceme byť zdravší, krajší a čím dlhšie v dobrej kondícii. Chceme rýchlo produkovať čím viac mäsa, aby sme nasýtili ľudstvo. Chceme vyťažioť všetky dary prírody, chceme...  Len aby sme v tom chcení nakoniec neohrozili seba, zvieratá i tú prírodu.

Text a foto: Katarína Čižmáriková