Aktuality

V košickej vedeckej kaviarni bolo chladno i vtipne

Vložil(a): A. Nozdrovická, 3.4.2018, videné 384-krát

Hoci sa marcová vedecká kaviareň v Košiciach uskutočnila doslova pár hodín pred veľkonočnými sviatkami a prázdninami, v Tabačke bolo plno. S prekvapením i potešením to popri organizátoroch skonštatoval aj samotný hosť tejto popularizačnej akcie – prof. RNDr. Martin Bačkor, DrSc. z Prírodovedeckej fakulty Univerzity P. J. Šafárika. 

Vedúci katedry botaniky Ústavu biologických a ekologických vied PF UPJŠ prišiel porozprávať o svojej účasti na česko-slovensko-tureckej expedícii do Antarktídy. Expedícia s prírodovedným programom sa konala v sezóne na prelome rokov 2016 a 2017 pod záštitou Masarykovej univerzity v Brne. Košický výskumník pracoval v skupine zaoberajúcej sa fyziológiou rastlín. Jeho výskum na Antarktíde, ktorá je do 99 percent povrchu pokrytá ľadom, sa zameriaval najmä na lišajníky, ale vypomáhal tiež pri odbere mikrobiologických vzoriek z tučniakov – akýchsi múmií, ktoré sú dobrou výživou. Pod nimi v kratučkom antarktickom lete preteká voda a rastú machorasty, lišajníky. „Konkrétna náplň môjho výskumu súvisela s otázkami životného prostredia a schopnosťami rastlín reagovať naň. Nad Antarktídou sa totiž nachádza ozónová diera, čo má za následok zvýšenie UV žiarenia. Niektoré rastliny, napr. riasy alebo lišajníky, dokážu vytvárať látky, ktoré pomáhajú filtrovať tento typ žiarenia,“ vysvetlil. 

Už cesta na českú polárnu stanicu Johanna Gregora Mendela na ostrove Jamesa Rossa bola zážitkom a jej trvanie určovalo – ako inak – počasie. „Počas letu sme mali medzipristátie v meste Ushuaia, ktoré sa niekedy príznačne nazýva aj koncom sveta, pretože južnejšie je už len Antarktída,“ spomínal Martin Bačkor. Skonštatoval, že polárna stanica je dobrá vec, lebo účastníci expedície majú k dispozícii malé izbičky, laboratóriá, umývačku riadu, sprchy i toalety. Na rozdiel od tých polárnikov, ktorí počas pobytu kedysi bývali v stanoch J. Bŕ! Pochvaľoval si zručnosť dvoch technikov so zlatými českými ručičkami, pred ktorými sa vraj môže schovať aj geniálny MacGyver. Vedeli sa vynájsť v každej situácii. Prezradil, že najlepším pekárom chleba bol lekár výpravy, mimochodom, doma pracujúci na JIS-ke.

Z množstvo záberov v jeho prezentácii vial pomyselný chlad. Priznal sa, že cvakal spúšťou, koľko sa dalo, veď v počítači má 4 200 fotografií. „Takže ak si niekto pýta najlepšiu, mám problém ju vybrať,“ zasmial sa. Návštevníci populárnej vedeckej kaviarne v Košiciach, ktorí uprednostnili pred veľkonočným upratovaním a vypekaním prednášku o najchladnejšom kontinente, sa tiež dozvedeli, že výskumníci sa vrátili s cennými dátami. Po návrate v laboratórnych podmienkach testujú biologické funkcie rastlín, najmä s ohľadom na ochranu buniek pred UV žiarením a ich prípadné využitie vo farmaceutickom výskume. Martin Bačkor prezradil, že ak všetko pôjde, ako má, v tomto roku by mal opäť vycestovať do pásma ľadu a mrazu, tentoraz na Špicbergy.

Text: Katarína Čižmáriková

Foto: Tomáš Čižmárik, Ján Gálik a archív M. B.

 

Príloha

Martin Bačkor („v civile“), ktorého doménou vedeckého výskumu je stresová fyziológia rastlín a lichenológia (náuka o lišajníkoch), zaujal návštevníkov košickej vedeckej kaviarne množstvom zážitkov z expedície na Antarktídu.
Príloha

Takto to vyzeralo na najchladnejšom kontinente.
Príloha

O zážitky výskumníka bol opäť veľký záujem.
Príloha

Radosť z plnej sály potešil mentora i lektora marcovej vedeckej kaviarne v Košiciach. Vľavo Ján Gálik, vpravo Martin Bačkor.