Holandský model a jeho inšpirácie
Vo štvrtok 22. marca bol hosťom Slovenskej akadémie vied viceprezident Holandskej kráľovskej akadémie umení a vied profesor Wim van Saarloos. V spoločnosti Martijna Lambartsa z holandského veľvyslanectva v SR ho privítal predseda SAV profesor Pavol Šajgalík a ďalší členovia Predsedníctva SAV.
Fyzik profesor Wim van Saarloos je viceprezidentom Holandskej kráľovskej akadémie umení a vied od septembra 2016 a v júni sa stane jej prezidentom. Aj preto bolo zaujímavé detailnejšie spoznávať štruktúru súčasného holandského vedeckého zázemia a zoznámiť sa s víziami hosťa, no najmä s možnosťami užšej spolupráce vedy a výskumu na Slovensku a v Holandsku. V tomto kontexte podpredseda SAV profesor Peter Samuely prezentoval poslanie, legislatívne ukotvenie aj štruktúru SAV. Osobitnou témou bolo financovanie vedy a výskumu v oboch krajinách a hľadanie prienikov v príprave prípadných spoločných projektov.
Predseda SAV prof. Pavol Šajgalík podrobnejšie rozobral aj súčasný stav univerzitného vzdelávania na Slovensku, medzinárodné akreditácie ústavov SAV, ako aj ich proces transformácie na VVI. Aj Holandsko cíti ekonomický tlak na efektivitu vedy a výskumu, no účinnejšie spolupracuje na odborných projektoch, analýzach a konzultáciách s holandskou vládou, než je tomu na Slovensku. Osobitnou témou bolo čerpanie eurofondov na vedu a výskum, v čom Slovensko zo známych dôvodov zaostáva.
Snahou SAV je rozširovať medzinárodnú spoluprácu, vytvárať podmienky na realizáciu spoločných projektov jednotlivých výskumných tímov a ústavov SAV. Holandsko patrí v oblasti vedy a výskumu aj vo využívaní a investovaní zdrojov do svojej budúcnosti medzi úspešné krajiny. Rezonovalo to aj v popoludňajšej prezentácii profesora Wima van Saarloosa, ktorú v Aule SAV na Dúbravskej ceste v Bratislave.zorganizovala Učená spoločnosť SAV. Hosťa uviedol jej predseda prof. RNDr. Peter Moczo, DrSc. Prof. Wim van Saarloos predstavil model rozvíjania vedy a výskumu v Holandsku. Krátkym exkurzom do histórie porovnával vývoj Holandska a Slovenska, neopomenul ani porovnanie školského a univerzitného vzdelávacieho systému a poukázal na vyspelosť a úspešnosť holandského modelu rozvíjania vedy a výskumu, ktorý patrí v Európskej únii k najlepším. V niektorých parametroch je dokonca efektívnejší než vo Veľkej Británii a v súvislosti s Brexitom sa práve Holandsko môže stať lídrom vedeckého progresu v Európe. (spn)
Foto: Róbert Grznár a Marcel Matiašovič