Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Vodná nádrž Palcmanská Maša

Veda SK: Prídu suché roky, no zastrašovať netreba

26. 2. 2018 | videné 676-krát

Voda je život a život je vo vode. Akým je pre nás bohatstvom, máme jej na Slovensku dostatok, treba stavať nádrže? Nielen na tieto otázky o vode odpovedali v sobotu v relácii VEDA SK v Rádiu Slovensko RNDr. Pavla Pekárová, DrSc. a RNDr. Pavol Miklánek, CSc. z Ústavu hydrológie SAV.

„Ak hovoríme o pozorovaní vody, každému hneď napadne len povodeň alebo extrémne sucho. To sú však extrémy, ktoré tvoria len malú časť kolobehu vody. My však potrebujeme skúmať všetky aspekty – pohyb  vody v čase a priestore,“ Pavol Miklánek vysvetľuje význam hydrológie, vedy, ktorá sa zaoberá výskytom, rozdelením, pohybom vody.

Na Zemi je asi 1409 miliónov kubických kilometrov vody, z toho 90 percent tvorí slaná voda, uvádza čísla o vode odborník. Zo zvyšku, v objeme asi 35 – 37 mil. km3, je 29 mil. km3 viazaných v ľadovci. „Takže sladkej vody máme k dispozícii relatívne málo. A z podielu sladkej vody je väčšina podzemná (97 percent),“ konkretizuje P. Miklánek a zdôrazňuje, že hovorí v globálnom meradle.

Slovensko je na tom so zásobami vody relatívne dobre. „Zatiaľ máme dostatok vody, posledné roky sú zrážkovo nadpriemerné,“ konštatuje P. Pekárová, zároveň dodáva, že napriek vyšším zrážkam sa znižuje koeficient odtoku. „Výrazne sa zvýšil výpar z územia SR spôsobený zvýšenými teplotami.“ Nerovnomerné je aj regionálne rozloženie vody.

Podľa čísel sa zdá, že na svete je obrovské množstvo vody, no 90 percent je slanej, a nie všade ju vedia využiť. „Ideálnym príkladom, ako efektívne využiť morskú vodu, je Izrael, kde až polovicu objemu vody odsoľujú a každú kvapku využijú aj dvakrát,“ uvádza príklad P. Pekárová a zároveň hodnotí súčasnú situáciu v Kapskom Meste, kde od 1. februára ľudia dostávajú vodu na prídel. „Hydrológovia pritom diskutujú, ako je to možné, keď ide o prímorské mesto.“

Na Slovensku z disponibilných zdrojov vody využívame maximálne 20 percent. Ostatná voda sa zadržiava v pôde. „Môže sa však stať, že v niektorých regiónoch vody v lete nebude dostatok. Úlohou hydrológie je zistiť, koľko vody treba zadržať pre ľudí, aby jej bolo dostatok aj v období sucha,“ vysvetľuje odborníčka a spomína aj výstavbu nádrží. „Celý svet ide trendom stavania nádrží. U nás boli už v 50. rokoch vybrané lokality, kde by sa mali vystavať nádrže, no nestavajú sa,“ dodáva. Ako príklad uvádza nádrž Tichý potok. „Naša krajina nebola postihnutá takými povodňami ani suchom, ktoré by spôsobili nedostatok vody,“ konštatuje P. Miklánek. „Odvykli sme si od týchto extrémov. Vážne sa však obávame, že ak príde obdobie suchých rokov, nenaprší, budeme sa musieť pripraviť na nedostatok vody,“ zhodujú sa obaja odborníci.

Hydrológia má veľkú budúcnosť a jej poznatky sú veľmi dôležité v súčasných klimatických zmenách a pri otepľovaní. Odborníci si uvedomujú, že hydrológiu treba rozvíjať v súčinnosti s ďalšími odvetviami (poľnohospodárstvom, vodohospodárstvom...). Preto SAV pripravila projekt Waters, v ktorom navrhuje riešenia naliehavých úloh v najbližších rokoch.

„Aj keď môže prísť viacero suchých rokov po sebe, musíme mať reálne odhady, pripravovať sa na riešenia a tiež – zbytočne nezastrašovať,“ zhodujú sa odborníci.

Celý záznam diskusie na VEDA SK nájdete TU.

(an)

Ilustračné foto: an