Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Európska vesmírna agentúra ESA ocenila Jána Baláža za jeho mimoriadny prínos k vesmírnej misii Rosetta.

Európska vesmírna agentúra ocenila Jána Baláža

22. 1. 2018 | videné 2368-krát

Európska vesmírna agentúra ESA ocenila Jána Baláža z Ústavu experimentálnej fyziky SAV za jeho mimoriadny prínos k vesmírnej misii Rosetta, ktorá ako prvá v histórii uskutočnila pristátie na kométe.

„Osobný certifikát z ESA ma nesmierne teší, veľmi si vážim túto 'symbolickú bodku' za hádam najdlhšou kapitolou môjho profesijného života," vyznáva sa vedec-inžinier, ktorý na konštrukcii tejto vesmírnej sondy pracoval ešte na prelome tisícročí. "Rosetta ma držala v napätí sedemnásť rokov, najprv to boli dva roky intenzívnej a inšpiratívnej práce, potom dva roky čakania na štart do kozmu a ďalších desať rokov čakania, kým sonda doletí ku kométe. Najnapínavejšie ale bolo samotné pristátie modulu Philae na povrchu kométy 12. novembra 2014," doplnil.

Práve tu zohral svoju historickú úlohu ESS-procesor, na ktorom Ján Baláž pracoval. Išlo o kritický systém sondy, ak by zlyhal, pristátie na kométe by sa nekonalo, keďže ESS zabezpečoval všetku komunikáciu medzi Rosettou a pristávacím modulom Philae. Komunikácia bola napokon bezchybná, pre poruchu harpún sa však Philae neukotvil na presvetlenej pláni Agilkia, ale uviazol v tienistej rokline Abydos. Nedostatok slnečnej energie skrátil jeho aktívny život na necelé tri dni, počas ktorých ale čulo pracoval na vedeckých experimentoch a odoslal z povrchu kométy množstvo cenných vedeckých dát.

Rosetta obiehala okolo kométy ešte dva roky, pričom sa ESS stále pokúšal o spojenie s Philae. Ten pri najväčšom priblížení kométy k Slnku, v perihéliu, čiastočne ožil a odoslal niekoľko blokov technických informácií, obnoviť jeho vedecké experimenty sa však už nepodarilo. Misiu Rosetta napokon ESA ukončila 30. septembra 2016 riadeným nárazom sondy do kométy v oblasti Maat. Obrovské množstvo dát, ktoré Rosetta poslala na Zem, budú vedci analyzovať ešte po desaťročia. Kométy totiž v sebe nesú mnohé tajomstvá vzniku a formovania Slnečnej sústavy.

V košickom Ústave experimentálnej fyziky SAV teraz už s napätím očakávajú októbrový štart medziplanetárnej sondy ESA BepiColombo k Merkúru, na ktorej tiež nechýba príspevok košických vedcov a aj slovenských technologických firiem. Zároveň sa podieľajú na vývoji novej medziplanetárnej sondy ESA JUICE, ktorá odštartuje k Jupiteru a jeho mesiacom v roku 2022. „Aj toto bude riadne nadlho, BepiColombo doletí k Merkúru v roku 2025 a JUICE doletí k Jupiteru až v roku 2030," dodáva Ján Baláž.

Andrea Nozdrovická

Foto: archív J. B.