Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Trojica ocenených na obrázku vľavo.

Ocenenia trom osobnostiam SAV

18. 12. 2017 | videné 1771-krát

 Aj všedné dni môžu byť umocnené sviatočnosťou chvíľ, ktoré sú výnimočné. Precítili to v pondelok 18. decembra aj tri osobnosti, ktoré si prevzali z rúk predsedu SAV prof. Pavla Šajgalíka a podpredsedov SAV prof. Juraja Koppela a prof. Karola Marholda vyznamenania SAV. Za prítomnosti ďalších členov Predsedníctva SAV prevzala Ing. Zdena Sulová, DrSc. Čestnú plaketu SAV Dionýza Ilkoviča a Doc. Ing. Albert Breier, DrSc. aj RNDr. Anton Krištín, DrSc. Medaily SAV za podporu vedy.     

Ing. Zdena Sulová, DrSc. výrazne prispela k originálnym prácam, ktoré charakterizujú enzýmy zodpovedné za transglykozylačné reakcie xyloglukanu a ich úlohy pri remodelácii bunkových stien rastlín. V tomto období vznikli viaceré významné práce s bohatým citačným ohlasom. V r. 2001 prešla na Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV a začala študovať viacliekovú rezistenciu leukemických buniek, kde prispela k novým poznatkom o tom, že expresia markeru P-glykoproteínu je sprevádzaná výraznou remodeláciou sacharidov na povrchu bunky. Vysoké odborné kvality dokázala aj v pedagogickej praxi ako prednášateľka a školiteľka pregraduálnych a postgraduálnych študentov. Významne sa podieľala na organizácii výskumu, najprv ako vedúca laboratória, neskôr oddelenia a v r. 2015 bola menovaná riaditeľkou ÚMFG SAV.  Aktívne sa zapájala aj do organizácie mnohých národných a medzinárodných vedeckých podujatí. Predsedníctvo SAV jej udelilo Čestnú plaketu SAV Dionýza Ilkoviča za zásluhy vo fyzikálno-chemických vedách.

Docent Ing. Albert Breier, DrSc. začal po skončení vysokej školy svoju výskumnú kariéru na Centre fyziologických vied (CFV) SAV, kde sa venoval molekulárnej charakterizácii (Na+/K+)-ATPázy srdcového svalu. Na Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky (ÚMFG) SAV Albetrt Breier začal budovať vlastný tím, ktorého ťažiskovou problematikou sa stal výskum expresie a funkcií P-glykoproteínu a ním sprostredkovanej viacliekovej rezistencie leukemických buniek. Za zmienku stojí originálny koncept, že P-glykoproteín popri všeobecne známej funkcii transportnej pumpy hrá aj úlohu nezávislú na transportnej aktivite ako antiapoptický proteín. Súčasťou budovania jeho vedeckej kariéry bol aj ročný pobyt (1992-1993) na základe štipendia od Alberta Heritage Foundation for Medical Research v Edmontone v Kanade a trojmesačný pobyt (1995-1996) na Department of Experimental Cardiology, Max-Planck-Institute, Bad Nauheim v Nemecku. Doteraz publikoval 149 článkov v časopisoch evidovaných v databázach WoS, ktoré boli citované 847 krát v časopisoch evidovaných v databázach WoS a SCOPUS. Jeho práca bola doteraz ocenená Čestnou plaketa SAV Dionýza Ilkoviča za zásluhy vo fyzikálno-chemických vedách (2007) a zvolením za člena Učenej spoločnosti SAV.                                                      

RNDr. Anton Krištín, DrSc. je popredný európsky vedec v ekológii živočíchov. Významné výsledky dosiahol pri štúdiu potravnej ekológie, vzťahov medzi vtákmi, netopiermi, bezstavovcami a rastlinami. Viaceré z jeho prác o potrave  84 druhov hmyzožravých vtákov možno považovať za zásadné a prelomové v potravnej ekológii vtákov. Práce o behaviorálnej ekológii viacerých ohrozených alebo hospodársky významných druhov majú význam aj pre manažment ich biotopov. V poslednom čase dosiahol významné výsledky v oblasti životných stratégií a limitov prežívania modelových druhov hmyzu (rovnokrídlovce – Orthoptera), je spoluautorom IUCN Red List of European Orthoptera (1082 druhov). Na jeho výskumy nadviazalo množstvo domácich aj zahraničných vedcov. Patrí k najproduktívnejším a najcitovanejším vedcom na Slovensku zameraných na zoologicko-ekologický terénny výskum. Dr. A. Krištín je autorom  viac ako 380 pôvodných vedeckých prác (z toho 75 prác v časopisoch WoS  Core Collection), bol  editorom troch monografií (dve z nich dostali Prémiu a jedna Cenu Slovenského literárneho fondu). Okrem toho je aktívny aj v aplikovanom výskume a patentovej činnosti, keď podal 9 patentov na feromónové prípravky na hmyz, z toho 6 je realizovaných v praxi. Asi najznámejším je feromónový lapač a feromónové vábidlo na lykožrúta smrekového, ktoré sa od roku 1985 používa v európskych smrekových lesoch na signalizáciu škodcu dnes už v miliónoch kusov. (r)

Foto: Marcel Matiašovič