Aktuality

Bratislava/nahlas a SAV

Vložil(a): Ľ. Suballyová, 28.11.2017, videné 415-krát

„V októbri 1987 vznikol fenomén s názvom Bratislava/nahlas. Išlo o iniciatívu 23-členného autorského kolektívu, ktorý v rovnomennej publikácii priniesol komplexný a nezávislý pohľad na stav a vývoj životného prostredia v Bratislave i celom bývalom Československu. V závere obsahoval viac ako 300 odporúčaní, ako situáciu zlepšiť.“

Takto sa začína text Uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 333 zo 7. novembra 2012. V závere tohto uznesenia sa píše: „Iniciatíva Bratislava/nahlas prispela významnou mierou k tomu, ako kultivovane prebehla Nežná revolúcia na Slovensku, že dnes dýchame čistejší vzduch a žijeme v demokratickom štáte, ktorý garantuje základné slobody, vrátane slobody slova. Národná rada...vyjadruje ocenenie občianskej angažovanosti, odbornej erudície i ľudskej statočnosti autorov tejto iniciatívy.“

Unikátna publikácia, unikátny fenomén, unikátne uznesenie.

Čo s tým má spoločné Slovenská akadémia vied? „Pomerne veľa,“ pripomína Mikuláš Huba z Geografického ústavu SAV, jeden z autorov, redaktorov a vydavateľov ochranársko-odbornej publikácie Bratislava/nahlas (B/n). Medzi 23 autormi Bratislavy/nahlas sa okrem jeho mena dajú nájsť aj mená ďalších súčasných či bývalých pracovníkov a pracovníčok SAV, ako sú  Fedor Gál, Vladimír Ira, Ivan Kusý, Juraj Podoba, Peter Tatár či Jana Višváderová . V  celom 84 člennom readkčno-autorsko-oponentskom kolektíve nájdeme dokonca viac ako dve desiatky ľudí z SAV.

K desiatemu i dvadsiatemu výročiu vydania  Bratislavy/nahlas vyšli dve publikácie, ktorých spoluzostavovateľom  bol  Mikuláš Huba a spoluautormi boli aj ďalší jeho kolegovia a kolegyne z akadémie, či už v roly bývalých aktérov, alebo nezávislých hodnotiteľov (napr. Vladimír Krivý, Pavel Šuška či Ivan Štúr). 

„Ďalšia  súvislosť B/n so SAV je tá, že v čase, keď sa spustila lavína represií voči tvorcom tohto apelatívneho dokumentu, komunistická moc rozposlala časť protiprávne zabavených výtlačkov 2. vydania B/n aj riaditeľom akademických ústavov s nádejou a implicitným odporúčaním, aby podrobili publikáciu zdrvujúcej odbornej kritike. Aj keď sa písal ešte len rok 1987, sa tak nestalo. Dá sa povedať, že napriek viac-menej formálnym postihom, ktorých sa autori a oponenti B/n na svojich akademických pracoviskách dočkali, vedenie ústavov SAV ich vcelku „podržalo“.

Navyše, v tom istom čase B/n verejne podporili aj mnohí vedci a vedkyne zo Slovenskej akadémie vied, vrátane neskoršej premiérky Ivety Radičovej, nedávnych  podpredsedov SAV Fedora Gömöryho a Karola Fröhlicha, či bývalej predsedníčky Snemu SAV a súčasnej členky Predsedníctva SAV Ľubice Lacinovej.

A dosiaľ posledným „dotykom“ B/n a SAV bol kvalitne obsadený seminár s názvom Bratislava/nahlas ako výzva, ktorý sa uskutočnil na Geografickom ústave SAV presne pred desiatimi rokmi (pri príležitosti 20. výročia vydania B/n)“, osvetľuje Mikuláš Huba.

Pri príležitosti aktuálneho 30. výročia B/n prišli na rad už aj historici. Ústav pamäti národa v spolupráci v Mestom Bratislava a Nadáciou Konrada Adenauera zorganizovali  24. októbra 2017 v bratislavskom Primaciálnom paláci   celodennú konferenciu s medzinárodnou účasťou, na ktorej okrem príspevkov organizátorov podujatia a hostí z Českej republiky odzneli aj zásadné vystúpenia vedeckých pracovníkov zo SAV:_ Juraja Marušiaka, Juraja Podobu, Mikuláša Hubu, Vladimíra Iru a Petra Tatára. Z hľadiska súčasnosti a budúcnosti je dôležité, že ich autori a účastníci/účastníčky následnej diskusie sa nevenovali iba zhodnoteniu historického prínosu Bratislavy/nahlas pre demokratický rozvoj našej spoločnosti, ale aj tomu, čo tento odkaz znamená pre súčasnosť a budúcnosť.  A to nielen vo sfére ekologických, environmentálnych, geografických a spoločenskovedných  výskumov, ale aj pri rozvoji kritického myslenia a uvedomovaní si potreby vyslovovať verejne a nahlas aj nepríjemné pravdy.  

(r, mh)

Príloha

Bratislava nahlas