Hľadanie (nielen) divadelných hodnôt
Dvojdňová medzinárodná konferencia Divadlo ako hodnotový diskurz – slovenské divadlo a súčasná európska kultúra (5. a 6. októbra, Bratislava), ktorú usporiadali Združenie slovenských divadelných kritikov a teoretikov s podporou z verejných zdrojov poskytnutou Fondom na podporu umenia a Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV v rámci riešenia projektov APVV č. 15-0764 a VEGA č. 2/0170/16, sa snažila zodpovedať na mnohé otázky, ktoré si kladie súčasné divadlo. Aký je v súčasnosti zmysel divadla? Má divadlo ako umenie schopnosť zasiahnuť do spoločenského diania? Ako sa divadelné umenie stavia k hodnotám, ktoré prechádzajú v 21. storočí radikálnou transformáciou?
Dvadsaťtri pozvaných účastníkov podujatia z Česka, Poľska, Slovinska, Nemecka, Francúzska, Španielska a v neposlednom rade Slovenska sa venovalo súčasnému teatrologickému diskurzu prostredníctvom konkrétnych tvorcov a diel, presahujúcich nielen geografický, ale najmä hodnotový kontext. Súčasné divadlo už nie je umením, ktoré by v aktuálnej a radikálnej reflexii meniacej sa spoločnosti zaostávalo za inými umeleckými druhmi. Naopak, sme svedkami znovuoživenia divadla ako dynamickej a opäť spoločensky aktívnej platformy. Vyrovnávanie sa s minulosťou a hľadanie svojej identity (Elena Knopová: Apel pamäti ako divadelná hodnota: sila ľudskosti a ideológia vlastenectva, Dagmar Kročanová: Ohrozená dráma, Robert Bayer: Mýtus a dejiny – inscenácie času a spoločenskej kritiky, Vincenzo Mazza: Divadlo proti totalitarizmu) prebieha súčasné s aktuálnym a vyhraneným postojom tvorcov k súčasným spoločensko-politickým problémom (Aneta Glowacka: Súčasné politické divadlo v Poľsku, Dorota Fox: Etnografické divadlo v Poľsku, Clara Escoda: Divergentné subjekty: Narúšanie zdedených životných ciest globálneho kapitalizmu v diela Alice Birchovej, Veronica Rodríguez: Politicko-estetická hodnota divadla Davida Greiga).
Stret minulosti a súčasnosti v divadle predstavuje nenápadný, ale presne cielený odkaz divadelníkov pre budúcnosť a pre uvedomenie si historických omylov a kríz, ktoré sa v súčasnosti cyklicky opakujú. Hodnotová a teda spoločenská zmena sa odzrkadľuje tak v „kamennom“ divadle, ako aj na nezávislej pôde. Tvorcovia slovenského aj európskeho divadla sa otvorene vracajú k fundamentálnym hodnotám ľudstva. Na pojmy ako sú demokracia, empatia, súcit, domov, viera, pamäť, spravodlivosť a sloboda upozorňujú v ich radikálnej podobe, so zámerom prinavrátiť im pôvodný význam a zmysel.
Dáša Čiripová