Aktuality

Septembrové vydanie relácie Veda SK bolo venované geológom a vedám o Zemi. Za diskusný stôl rozhlasového éteru RTVS si sadol RNDr. Ján Madarás, PhD. - zástupca riaditeľa Ústavu Vied o zemi SAV a doc. RNDr. Jozef Hók, CSc. - z Katedry geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty UK. Odborníci sa v úvode venovali zemetraseniam, ktoré sužujú našu planétu a z histórie dávnej či menej dávnej pochádzajú dôkazy o extrémne ničivých silách.

„Zemetrasenie je prírodný úkaz, ktorý prichádza náhle, bez varovania, je to šok. Podľa toho, aké je silné, alebo aká energia bola pri zemetrasení uvoľnená, od toho sa potom odvíjajú aj tie následky,“ povedal Ján Madarás. Jeden z hlavných princípov v geológií je podľa neho princíp aktualizmu, ktorý hovorí o tom, že geologické deje, ktoré boli v minulosti, prebiehajú aj dnes a my na základe dnešných dejov vieme spätne rekonštruovať minulosť a následne aj predvídať aj budúcnosť. „Vieme, že tvar kontinentov na Zemi sa v histórii menil. Ten ptoces stále prebieha, samozrejme v časových horizontoch miliónov rokov. doplnil Ján Madarás.

Vek planéty Zem odhadujú odborníci na približne 4,5 miliardy rokov. Počas tohto obdobia sa zemská kôra niekoľkokrát recyklovala. „Najstarší minerál, ktorý už bol v horninách niekoľkokrát recyklovaný, je zirkón. Je to taký kremičitan prvku zirkónia, pochádza z Austrálie a jeho vek sa odhaduje na 4,4 miliardy rokov. Ani my tu na Slovensku nie sme ďaleko od takéhoto datovania. Najstarší zirkón na Slovensku bol datovaný z oblasti stredného Slovenska a odborníci mu odhadujú vek 3,4 miliardy rokov,“ povedal Ján Madarás.

„Najstaršie horniny sa na Slovensku nachádzajú v Spišsko-gemerskom rudohorí, geograficky sú to Volovské vrchy. Nachádza sa tam jedna staršia skupina hornín, ktoré sú zo staršieho paleozoika a ich vek je 450 – 470 miliónov rokov. Bolo to dokázané aj rádiometrickým datovaním, aj na fosíliách, čiže to sú najstaršie horniny na Slovensku,“ prezuradill Jozef Hók.

Najbližší supervulkán je od našej krajiny vzdialený približne 2000 kilometrov. Odborníci sa zhodli na tom, že Slovákom vysoko pravdepodobne nehrozí nebezpečenstvo, ktoré by vyplývalo práve zo sopečnej činnosti.

„Mali sme tu  aj obrovské aktívne sopky, ktoré boli činné zhruba 16 miliónov rokov. Dnes sa nachádzame už pri ukončenej sopečnej činnosti ale vieme, že v období činnosti sopiek boli aj prestávky, ktoré trvali 500 000, alebo 1 000 000 rokov. Takže nemôžeme vylúčiť, že by sa takéto udalosti už nemohli zopakovať. Tým nechcem strašiť, že nám tu vybuchne nejaká sopka typu Etny, ale taký menší vulkanizmus nemôžeme vylúčiť,“ povedal Ján Madarás.

Jozef Hók pripomenul, že Slovensko je z pohľadu geológie fascinujúca krajina, pretože na malom priestore koncentruje neuveriteľne veľa odlišných typov hornín. „Ten proces je zložitý, lebo Západné Karpaty vznikli v orogénnom procese. V oceáne, ktorý tu bol, sedimentovali rôzne horniny. Tektonickými silami bol stlačený do extrémne úzkeho priestoru, sčasti erodovaný, čiže my dnes vedľa seba nachádzame horniny najrôznejšieho pôvodu – od magmatických, hlbokovodných, plytkovodných, paleozoických či terciérnych. Máme takú nádhernú koláž horninových typov na veľmi malom priestore.“ (mh)

Foto: Vladimír Šimíček

Celú reláciu si môžete vypočuť na nasledujúcom linku:

http://www.rtvs.sk/radio/archiv/11373/756223