Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Logo SAV neg 280x186.jpg

Politika vyvoláva vášne, ale aj sklamanie

30. 8. 2017 | videné 1426-krát

Sobotňajšie vydanie (26. augusta) relácie Veda SK patrilo tentoraz diskusii o politológii v kontexte diania na Slovensku aj v strednej Európe. Pozvanie do relácie prijal Mgr. Juraj Marušiak, PhD., člen Predsedníctva SAV a PhDr. Jaroslav Mihálik, PhD., vedúci Katedry politologických vied, Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vedu SK vysiela Rádio Slovensko každú štvrtú sobotu o 22.20 hod.

V úvode obaja odborníci vyzdvihli demokratické zriadenie štátu, ktoré občanom umožňuje slobodne prezentovať svoj názor. „Majú na to plné právo a tým pádom aj pozícia politika je konfrontovaná možno nie vždy kvalifikovanou, ale legitímnou pozíciou občana a tak isto aj pozícia politického vedca je takto konfrontovaná. Považujem  za veľmi nebezpečné tendencie, ktoré hlásajú často politici, ale objavilo sa to ja v prostredí politológov, keď tvrdia, že občania sú kognitívne nekompetentní rozhodovať o niektorých otázkach a tie sa týkajú napríklad ich každodennej existencie, povedzme o otázkach ekonomiky, bezpečnosti,“ povedal Juraj Marušiak.

„Politika je o konflikte, rôznorodosti, názorovej odlišnosti a ponúkaní alternatív. Horšie je, keď alternatívy dochádzajú, vtedy je vážny problém. Je jasné, že politika vyvoláva vášne nielen na úrovni najvyšších politických predstaviteľov, ale aj na úrovni bežných občanov, v rámci bežnej spoločenskej diskusie, bežného života. Často krát sa však v bežnej diskusií stretávame s tým, že niekto je označený za fašistu, alebo neomarxistu. Vášne prezentované v politike niekedy prerastaj až do pnutia,“ povedal Jaroslav Mihálik.

Odborníci sa vyjadrili aj k aktuálnemu dianiu v krajine, a najmä ku vzťahom, ktoré si dlhé desaťročia budujeme s našimi susedmi.

„Vyšegrádska štvorka je zoskupenie, ktoré nemá až tak významné strategicko-politické poslanie, skôr je to symbolické gesto k tomu obdobiu, keď prebiehali transformačné procesy jednotlivých štátov. Keď sa zídu v súčasnosti hlavy štátov, sú to symbolické gestá. Ak by aj prišlo ku kríze, myslím, že každá z krajín sa k nej postaví samostatne. Prejavilo sa to pri migračných kvótach, kde najskôr išli krajiny spoločne a potom každý za seba, každá krajina s nejakými obmedzeniami,“ povedal Jaroslav Mihálik.

Politológ Juraj Marušiak vníma zoskupenie krajín V4 skôr na periférií Európy a cesta “bližšie“ k najvyspelejším krajinám nie je jednoduchá. „Zbaviť sa takéhoto historického dedičstva sa nedá v krátkom čase. Tým myslím aj tie tri dekády postkomunistickej transformácie. Nemá však zmysel bagatelizovať spoluprácu krajín V4. Identifikovali sme spoločné záujmy – vstup do Schengenského priestoru, projekty v oblasti energetickej bezpečnosti, bezpečnostnej spolupráce. Ak by sme v budúcnosti boli rozdelení na „jadro“ a zvyšok EÚ, tak my z tohto regiónu nikam neodchádzame, nepremiestňujeme sa, stále budeme tu medzi Dunajom a Tatrami,“ povedal Juraj Marušiak.

Celú reláciu si môžete vypočuť tu: http://www.rtvs.sk/radio/archiv/11373/738715

Spracovala: Monika Hucáková