Aktuality

Každý štvrtý Slovák vraj verí, že demokraciu by mala nahradiť diktatúra. Rast nominálnych miezd na západnom Slovensku by mal na budúci rok stúpnuť na 4,8% percenta. Slovensko sa posúva na prvé priečky ekonomického rastu v Európskej únií. Týmito prognózami sa v sobotu 1. júla začala na Rádiu Slovensko relácia Veda.SK. Každú štvrtú sobotu dostávajú vedci z oblasti spoločenských či prírodných vied možnosť vyjadrovať sa k témam, ktoré zaujímajú našu spoločnosť. Hosťom aktuálneho vydania bola JUDr. Mgr. Martina Lubyová, PhD., bývalá riaditeľka Prognostického ústavu SAV, členka predsedníctva SAV a doc. Ing. Ľuboš Jurík, PhD., z Katedry krajinného inžinierstva, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej Poľnohospodárskej univerzity v Nitre.

V úvode diskusie sa odborníci zhodli na tom, že na Slovensku nám nie je až tak zle. Dôležité je, s kým sa porovnávame. Pri hodnotení krajín Európskej únie sme v mnohých ukazovateľoch v priemere, alebo pod priemerom, niekedy aj na chvoste. Keď sa porovnáme globálne, obsadzujeme vyššie priečky.

„Existuje index ľudského rozvoja. To je globálny index, ktorý sa robí na celý svet. Robí ho OSN a tam sa zo 188 krajín nachádzame okolo 30. priečky. Človek je taký, s kým sa porovnáva, tak sa aj cíti,“ tvrdí prognostička Martina Lubyová.

Slovákov bude v budúcnosti podľa prognóz trápiť najmä starnutie populácie a jej úbytok. Podľa demografickej prognózy, ktorú vypracoval Prognostický ústav SAV spolu s partnermi, sa počet obyvateľov Slovenska vyšplhá na 5,55 milióna. Kulminovať bude v rokoch 2025 – 2030 a potom začne klesať. V roku 2060 by nás malo byť už len 5 miliónov a vekový priemer by sa mal zvýšiť zo súčasných 40 rokov na 50 rokov. Docent Ľuboš Jurík z Katedry krajinného inžinierstva k týmto predpovediam pridáva aj pozitívny predpoklad, ktorý uvedené demografické údaje nezohľadňujú.

„Slovensko má určitý potenciál, ktorý nie je možné vidieť v tých demografických modeloch hodnotenia, a to je atraktívnosť krajiny. Na Slovensko sa začínajú sťahovať niektorí ľudia z krajín, ktoré sú ohrozené – napríklad z pobrežných oblastí Anglicka. Máme informácie, že v niektorých oblastiach sú obrovské záujmy ľudí z Veľkej Británie, Nórska a podobne, ktorí prichádzajú na Slovensko a majú záujem si tu zakúpiť dom, nehnuteľnosť. Atraktívnosť krajiny, pokiaľ by sme ju udržali, by mohla pomôcť aj v tom demografickom vývoji, a to by bolo pre Slovensko veľmi pozitívne. Ide len o to, aby sme tú krajinu udržali aspoň v takom stave, ako je dnes. Ja si myslím, že Slovensko je jedna z krajín, ktorá má potenciál pre imigráciu,“ povedal Ľuboš Jurík.

Prognostička vysvetľuje, že imigrácia sa delí na selektívnu a masovú, pričom tou selektívnou sa dnes zaoberajú všetky vyspelé krajiny sveta, ktoré sa snažia pritiahnuť si vzdelaných a vysokokvalifikovaných ľudí.

„Pretože dnes sa hodnoty na trhu práce tvoria v tých vysokotechnologických sektoroch. Napríklad v stredoveku sa väčšina tej hodnoty vytvárala na pôde. Feudáli boli tí, ktorí vlastnili pôdu. Dnes sa hodnoty vytvárajú v tých vysokotechnologicky náročných výrobách - vo výskume, v IKT, vo virtuálnom svete. Na to, aby tá krajina mohla produkovať stále viac takýchto hodnôt, potrebuje vysoko vzdelaných ľudí, ktorí sú schopní tie technológie vymýšľať, pracovať s nimi. Oproti tejto imigrácií je masová, kde prichádzajú tisíce ľudí z Afriky, o ktorých sa nevie nič,“ povedala Martina Lubyová.

„Slovensko sa teraz sústreďuje predovšetkým na automobilový priemysel, ale máme tu veľa podnikateľov, ktorí hľadajú nové druhy prírodných zdrojov, ktoré sa dajú použiť. Okrem toho tradičného dreva, ktoré sa na Slovensku využíva, sú to napríklad  aj rôzne ílovité materiály a nové látky, ktoré nachádzajú čoraz novšie a novšie uplatnenie. Napríklad vo výrobe liekov sa dajú použiť mnohé minerály, ktoré sa našli v južných častiach Slovenska. Práve toto je zaujímavým zdrojom krajiny,“ dodal Ľuboš Jurík. (mh)