Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Diskusia s porotcami a študentami na Dejepisnej olympiáde.

Dejepisná olympiáda podnecuje kontextuálne vnímanie života a spoločenských procesov

6. 5. 2017 | videné 1598-krát

K vzdelávacím aktivitám, dotvárajúcim profil vedeckých organizácií SAV patrí aj podpora a odborná garancia súťaží a olympiád žiakov a študentov.

Celoštátne kolo deviatej Dejepisnej olympiády sa konalo v dňoch 3. – 5. mája 2017 v Trenčianskych Tepliciach. Predsedníčkou hodnotiacej komisie bola PhDr. Ľubica Kázmerová, CSc. a členkou komisie PhDr. Daniela Kodajová, PhD., obe z Historického ústavu SAV. S ďalšími kolegyňami a kolegami z univerzitnej a pedagogickej obce sú odbornými garantmi súťažných úloh a posudzovateľmi študentských písomných prác.

Súťaž v dejepisnej olympiáde  má zložku vedomostnej previerky pre žiakov základných a stredných škôl, a pre stredoškolákov aj písomnú prácu na zvolenú tému. Prieskum témy, tvorba práce a jej prezentácia sú tou samostatnou činnosťou, ktorá môže byť podnetom či inšpiráciou  pre ďalšie štúdium. Účasť v celoštátnom kole s priestorom na diskusie a konzultácie s vedcami neraz podnietia ambície študentov o študijné a bádateľské zameranie v spoločenskovedných odboroch.
Témy písomných prác v kategórii stredoškolákov sú dve. Pre starších je tradične zameraná na regionálne dejiny s vyhlásenou témou – tento rok to boli dejiny školstva, celoživotnej vzdelávacej, osvetovej a spolkovej činnosti a činovníkov. Téma pre mladších bola Uhorsko za vlády Anjuovcov: od prvej korunovácie Karola Róberta po nástup Žigmunda Luxemburského na uhorský trón.
Stredoškoláci si sami zvolia obdobie a konkrétny predmet svojej práce. Tú pred hodnotiacou komisiou a ostatnými účastníkmi olympiády prezentujú a obhajujú v odpovediach na otázky komisie. Je to zároveň priestor na odporúčania a usmernenia študentov pre ďalšie štúdium, literatúru, zdroje výskumu.

PhDr. Ľubica Kázmerová, CSc. z Oddelenia novších dejín Historického ústavu SAV je dlhoročnou predsedníčkou odbornej komisie olympiády. Hovorí, že zástoj vedcov pri takejto práci so žiakmi a študentmi spočíva v prepájaní vedeckých kritérií s metodickou prácou pedagógov a vzdelávacím kurikulom. Zdôrazňuje: „Postupom rokov sa z pôvodného očakávania kompilačných prác ukázala ambícia poroty a najmä študentov priniesť vlastný bádateľský vklad – porovnávacie štúdium literatúry, ba aj bádaním v archívoch a odvahou formulovať vlastný náhľad na zistenia zo štúdia témy. Neraz pridajú aj svedectvá pamätníkov študovaných udalostí. Pri práci so živými zdrojmi samozrejme potrebujú ďalšie usmernenie – nevyhnutnosť verifikovať získané informácie, lebo pri metóde oral history je riziko nepresností vysoké, až zavádzajúce. Vedieme ich ku konfrontácii výpovedí pamätníkov a odborných názorov. Je to zároveň poznávanie práce odborníkov a ich metód práce. Úlohou konzultantov aj odbornej poroty je viesť študentov ku kontextuálnemu chápaniu a nadhľadu – v tomto musíme byť mladým ľuďom nápomocní. To tradičné učebnice neobsiahnu.“ 
K vyhlásenej téme odporúčajú literatúru v relatívne veľkom rozsahu, aby tak študentov primäli k orientácii v zdrojoch, práci s literatúrou a k vlastnému výberu. Takýto prístup smeruje nielen k študentom, ale aj k ich učiteľom a konzultantom prác. Ambície sú vysoké: „Vychádzame z požiadaviek, ktoré sa vyžadujú pri písaní historickej štúdie v odborných časopisoch. Učíme ich ako pracovať s primárnymi a sekundárnymi prameňmi, pravidlami citovania zdrojov, pracovať s archívnymi materiálmi. Je to výborný základ pre ich vysokoškolské štúdium a písanie postupových prác. Projekty našich súťažiacich majú rozsah 15 strán a mnohé z nich dosahujú alebo aj presahujú kritéria bakalárskych prác. Dovolím si povedať, že na olympiádach vedomostne formujeme študentskú elitu. Na súťaže mnohí prichádzajú každoročne, aj do celoslovenského kola sa prebojujú vo viacerých ročníkoch.“
A predsa z nadšenia pre prácu so študentami na olympiádach ukazuje nielen radostná, ale aj iná, odvrátená stránka.  Ľubica Kázmerová aj jej kolegovia dostávajú od študentov maily s poďakovaním a ohlasmi ich ďalšieho pôsobenia: „Neraz sa s nami radia o ďalšom štúdiu a odboroch štúdia. A potom prídu maily, že študujú v Brne. I keď s dôvetkom, že na Slovensko sa vrátia, s vyznaniami priam ako z Tajovského kníh... Je to v tej chvíli smutné. S kolegami a učiteľmi sa snažíme, vzdelávame, máme radosť zo stretnutí s milými a múdrymi deťmi – a neskôr sa ukáže, že tých najlepších pripravíme pre zahraničné školy...“
PhDr. Daniela Kodajová, PhD. z Oddelenia dejín 19. storočia Historického ústavu SAV  hovorí, že primárnou ambíciou olympiády je vzbudiť záujem o regionálne dejiny. „Aj keď nie všetci účastníci dejepisnej olympiády či iných súťaží možno nebudú študovať históriu,  je zrejmé, že história a odkaz regionálnych pamiatok zostane v ich životoch, v kontextuálnom vnímaní života a spoločnosti.“

Žiacke a stredoškolské predmetové olympiády vyhlasuje a organizuje Iuventa, Slovenský inštitút mládeže.
Zanietení učitelia, konzultanti a odborní garanti dejepisnej olympiády sa však stretávajú so slabnúcou organizačnou a najmä finančnou podporou. Vyčerpávajúce sú podmienky aj v nižších stupňoch postupovej súťaže vo viacerých krajoch. Na celoslovenské kolo sú pozývaní študenti, avšak pozvanie už nedostávajú ich pedagógovia, aby sledovali svojich študentov pri prezentáciách, aby mali možnosť konfrontovať svoje prístupy vo vedení žiakov s kolegami z iných regiónov. Nehovoriac o tom, že úsilie a čas, ktorý venujú žiakom, zostáva nedocenený – už ani tým posledným, čím má byť úcta učiteľom aspoň formou ich účasti na olympiáde so svojimi úspešnými študentami.

V súčasnej spoločenskej a politickej klíme, keď sa otvorila téma potreby posilnenia výučby dejepisu či potreba výučby humanitných predmetov aj na školách a univerzitách technických odborov, je okliešťovanie podmienok rozvoja poznávacích a vzdelávacích iniciatív študentov a ich učiteľov viac ako nepochopiteľné.
Študenti ukázali vysokú úroveň vedomostí a schopnosť pracovať s poznatkami – a nie pre hodnotenia školských výkonov, ale s vyšším ambíciami a cieľmi. Sami však už pociťujú nedostatočné formy podpory svojho úsilia – chcú viac, než len svoju prezentáciu na súťaži. 

Text a foto: Ľubica Suballyová
 

Víťazi Dejepisnej olympiády 2017

Kategória A
Richard Hrivnák, Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava (pedagogička M. Rybárová)

Kategória B
Viktória Cehuľová, Gymnázium sv. F. Assiského, Levoča (pedagogička S. Polláková)

Kategória c
Samuel Sebastián Očkaík, Základná škola, Sládkovičova 487, Gemerská Poloma (pedagóg V. Vnenčák)

Kategória D
Zuna Hochelová, Gymnázium, Grösslingová 18, Bratislava (pedagogička M. Rybárová)