Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Historičky z Oddelenia novovekých dejín Historického ústavu SAV Mgr. Diana Duchoňová, PhD., PhDr. Tünde Lengyelová, CSc,. Mgr. Anna Fundárková.

Prezentácia kníh a diskusia o živote na hradoch v novoveku

23. 3. 2017 | videné 1187-krát

Dňa 16. marca 2017  sa v Univerzitnej knižnici v Bratislave uskutočnilo stretnutie a diskusia s vedeckými pracovníčkami Oddelenia novovekých dejín  Historického ústavu SAV. PhDr. Tünde Lengyelová, CSc., Mgr. Diana Duchoňová, PhD. a Mgr. Anna Fundárková, PhD.predstavili v cykle Historia magistra 14 výsledky svojej práce v podobe nových  kníh, v ktorých sa zaoberajú viacerými témami z dejín každodennosti v ranom novoveku.

 Vedeckí pracovníci vykonávajú výskum v oblasti hospodárskych, politických, sociálnych, cirkevných a kultúrnych dejín Slovenska v 16. – 18. storočí, v kontexte stredoeurópskeho vývoja. Ich výskum sa orientuje na politický vývoj počas obdobia stavovských povstaní, na sociálnu, náboženskú a národnostnú štruktúru obyvateľstva, na dejiny baníctva a hutníctva. Okrem uvedených oblastí sa pracovníci oddelenia venujú témam z dejín každodennosti a postaveniu žien v ranonovovekej spoločnosti a výsledky svojej práce prezentujú v podobe  štúdií, monografií a kolektívnych prác.

Doktorka T. Lengyelová predstavila svoju publikáciu s názvom Život na šľachtickom dvore: priblížila obsah knihy, v ktorej sa zaoberá odevom, stravou, domácnosťou, hygienou a voľným časom predstaviteľov uhorskej šľachty v období raného novoveku. Skúmané obdobie uviedla rokom 1526, ktorý je významným medzníkom v dejinách Uhorska – priniesol dôležité a početné zmeny. Doktorka T. Lengyelová ilustrovala aj dobový ideál muža a ženy a vysvetlila základné rozdiely ich vnímania, priblížila deň šľachtica či šľachtičnej s ich dennými zvykmi, hygienou, funkciou verejných kúpeľov, ktoré okrem primárnej funkcie liečenia slúžili ako miesto, kde sa nadväzovali spoločenské vzťahy a neraz sa stali akýmisi ohniskami spriadania šľachtických komplotov. Zaujímavý bol opis fyzického vzhľadu vtedajších predstaviteľov šľachty a módy, ktorá bola výrazne ovplyvnená španielskymi a neraz aj osmanskými vzormi a prvkami. Ženy si na svojom zovňajšku zakladali zrejme viac než muži a na zachovaných obrazoch majú často výstredné a starostlivo upravené účesy. Znakom mužnosti boli fúzy, ktoré v skúmanom období nosil každý dospelý muž, avšak ani muži za ženami v účesoch príliš nezaostávali a často si nechávali dlhé vlasy, vyholenú hlavu alebo nosili akýsi chochol. Autorka nezabudla ani na predstavenie a priblíženie výchovy a odevu šľachtických detí. Súčasťou publikácie je aj opis využitia voľného času  príslušníkov šľachty, ktorý muži aj ženy využívali  na poľovačky. 

Publikáciu Hradné kuchyne a šľachtické stravovanie v ranom novoveku s podtitulom Radosti slávností, strasti každodennosti uviedla doktorka Diana Duchoňová.  Monografia vznikla autorskou spoluprácou T. Lengyelovou.  Kniha sa zaoberá témou stravovania z prostredia uhorskej šľachty. Obsahuje nielen recepty na prípravu jedál, ktoré sa autorkám podarilo zozbierať , ale aj opis kuchynských priestorov na hrade a ich vybavenia a funkcie. Šľachta mala vo svojich honosných hradoch k dispozícii pivovary, pekárne, sklady, komory a podobne. Autorky venujú pozornosť aj personálu, ktorý mal na starosti prípravu jedál a starostlivosť o kuchynské priestory v šľachtických sídlach. Čitateľ dočíta aj o etikete pri stole v uhorských aristokratických rodinách. Doktorka D. Duchoňová v prezentácii pripojila niekoľko zaujímavosti zo šľachtickej kuchyne a na príklade receptov demonštrovala vtedajší receptár hlavných jedál a dezertov. Základ vtedajšej kuchyne tvoril chlieb, mäso a víno.

Zborník  Hrady a hradné panstvá na Slovensku s podtitulom Dejiny, majitelia, prostredie uviedla doktorka Anna Fundárková. Časť štúdií sa tematicky a chronologicky zaoberá hradmi v kontexte majetkových vzťahov počnúc konfiškáciou hradov vybraných miest.  Nechýba definícia hradu a jeho charakteristika v chápaní vtedajšej doby. Druhý tematický okruh príspevkov sa venuje opisu hradných panstiev z viacerých aspektov. Doktorka Fundárková na príklade rodu Pálffy uviedla hospodárenie bratislavského hradu v prvej polovici 17. storočia. Na multidisciplinárny charakter  zborníka poukazuje hodnotenie geografických aspektov rozšírenia hradov a tiež krajinnoekologické hodnotenie hradov na území dnešného Slovenska.

Po predstavení troch knižných publikácii predstavil moderátor doktor M. Bada aj monografiu Súdnictvo a súdna prax v mestách Pentapolitany v 16. storočí od autorky – ďalšej pracovníčky Oddelenia novovekých dejín doktorky Blanky Szeghyovej. V monografii sa zaoberá fungovaním súdnej praxe zaužívanej v piatich hornouhorských mestách – Košice, Levoča, Bardejov, Prešov a Sabinov, ktoré tvorili regionálne spoločenstvo s názvom Pentapolitana. Na záver predstavili aj  publikáciu Korunovácie a pohreby, s podtitulom Mocenské rituály v ranom novoveku, na ktorej sa autorky podieľala T. Lengyelová, D. Duchoňová, Michal Bada v spolupráci s maďarskými historikmi.  

Po prezentácii sa rozvinula bohatá diskusia historikov a obecenstva.

Text a fotografie Radka Palenčárová