Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.

Slovensko sa radikalizuje

3. 2. 2017 | videné 2171-krát

Tolerancia radikálnych názorov v slovenskej spoločnosti v porovnaní s rokom 2008 narástla. Až 26,7 percenta respondentov si myslí, že radikálom by sa mali povoliť  verejné zhromaždenia, na ktorých by hlásali svoje názory. V roku 2008 to bolo len 9,7 percenta. Vyplýva to z výskumu Sociologického ústavu SAV, ktoré realizoval spolu s Fakultou sociálnych a ekonomických vied UK v rámci medzinárodných komparatívnych výskumov s podporou Agentúry na podporu vedy a výskumu.

Z výskumu, ktorý prezentoval Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV, tiež vyplýva, že nárast tolerancie radikálnych názorov súvisí aj s vnímaním skorumpovanosti politikov. Až 26,8 % respondentov si tiež myslí, že radikálom by sa malo dovoliť vydávať knihy, v ktorých vyjadrujú svoje názory (v porovnaní s rokom 2008 to bolo 9,6 %). „Odpovede sa nelíšili podľa pohlavia, veku ani sídla,“ zdôraznil M. Bahna. Tým, že väčšina ľudí je presvedčených, že veľa politikov je korupčných, myslia si, že radikálom treba dať slovo. „V roku 2008 takéto spojenie korupcie a radikalizácie takmer neexistovalo.

Pri výskume názorov občanov na korupciu v porovnaní s rokom 2008 pretrváva kritický pohľad na korupčnosť politikov a štátnych úradníkov. V roku 2008 to bolo 55,8 % a v roku 2016 už 58,7 percenta občanov, ktorí si mysleli, že do korupcie sú zapletení mnohí alebo takmer všetci politici. K politikom najzhovievavejší boli voliči vládnych strán Smer-SD a SNS. Najkritickejší boli voliči ĽS NS a nevoliči. Výrazne však klesla osobná skúsenosť s korupciou. Podľa výskumu sa ani raz osobne nestretlo s korupciou až 56,6 % respondentov (v roku 2008 to bolo 38,7 %).

Podľa výskumu spokojnosti s fungovaním demokracie na Slovensku, ktorý prezentovala Oľga Gyarfášová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave, len 29 % opýtaných uviedlo, že je spokojných, až 68 % vyslovilo nespokojnosť. Kleslo aj presvedčenie voličov v porovnaní s rokom 2010, že voľbami môžu niečo zmeniť. V roku 2016 iba necelá tretina respondentov (32 %) odpovedala kladne, čo je o 14 % menej ako pred šiestimi rokmi. Klesol aj počet ľudí pri otázke týkajúcej sa relevantnosti toho, kto je pri moci – kým v roku 2010 kladne odpovedalo 49 % ľudí, v roku 2016 to bolo len 37 % . „Samu ma prekvapilo, do akej miery sa tie hodnoty znížili a ako klesol pocit ľudí, že sa niečo zmení,“ uviedla O. Gyarfášová.

Podrobné výsledky výskumov prezentované na tlačovej besede nájdete tu: http://www.sociologia.sav.sk/podujatia.php?id=2543&r=1

Andrea Nozdrovická

Foto: Vladimír Šimíček