Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Mikuláš Oros (vľavo) z Košíc s kolegom parazitológom Romanom Kuchtom z Českých Budějovíc pri jednej z mála voľných chvíľ na ľadovci na Aljaške.

Aj americké lososy môžu prenášať pásomnice

31. 1. 2017 | videné 902-krát

Na prvý pohľad dobrodružstvo aj atraktívna téma. Cesta na Aljašku za lososmi RNDr. Mikuláša Orosa, PhD. z košického Parazitologického ústavu SAV a RNDr. Romana Kuchtu, PhD. z Biologického centra AV ČR v Českých Budějoviciach mala však iný cieľ. Hľadať v nich larvy pásomníc rodu Diphyllobothrium. Našli ich. Dnes sa o ich výskum zaujíma CNN a jeho výsledky zverejní vo februárovom čísle prestížny časopis Emerging Infectious Diseases (Impakt Faktor 6,99).

V článku sme poukázali a ako prví sme morfologickými a molekulárnymi metódami identifikovali aj v Severnej Amerike jeden druh škárovca (Diphyllobothrium nihonkaiense), ktorý bol doteraz známy iba zo severného Tichomorského pobrežia Ďalekého východu, Ruska a Japonska. Náš objav je dôležitý aj z toho hľadiska, že lososy z Aljašky sú exportované celosvetovo a tým by sa aj nákazy pôsobené škárovcami mohli objaviť kdekoľvek na svete,“ hovorí košický parazitológ.

Roman Kuchta pred niekoľkými rokmi identifikoval tento druh pásomnice u jedného človeka, ktorý sa vrátil so Severnej Ameriky a pamätal si, že skonzumoval tepelne nedostatočne upravené lososy. Dvojica česko-slovenských parazitológov tento predpoklad teraz potvrdila. Škárovce v dospelosti dosahujú dĺžku 3 až 15 metrov, žijú v tráviacom ústrojenstve človeka a spôsobujú ochorenie zvané difylobotrióza. V drvivej väčšine nám neškodia, no spôsobujú tráviace ťažkosti.

U nás i vo svete je však boom konzumovania lososov či sushi. Odporúčajú to aj mnohí výživoví poradcovia a lekári. Máme sa niečoho obávať? „Samozrejme, dovážané lososy sú veterinárne kontrolované, ale úplne vylúčiť sa to nedá. V prírode sa nič nedá vylúčiť,“  konštatuje Mikuláš Oros. „K nám sú dovážané lososy atlantické, ktoré konkrétne tento druh parazita (pásomnicu) neprenášajú. Aj napriek týmto skutočnostiam, by som však nikoho na cestách za exotikou neodrádzal jesť miestne špeciality z rýb, surové alebo tepelne neupravené ryby. Konzumácia rybieho mäsa a morských plodov má väčšie benefity ako riziká!“

Na Slovensku chýbajú komplexné údaje o parazitárnych ochoreniach prenášaných rybami. „Práve pre nedostatočné informácie o výskyte rybami prenášaných parazitov u nás, náš tím na Parazitologickom ústave SAV v Košiciach v súčasnosti rieši projekt, financovaný Agentúrou na podporu výskumu a vývoja, ktorý sa týka rybami prenášaných zoonóz vrátane difylobotriózy,“ potvrdil Mikuláš Oros.

Článok, ktorý vyjde už vo februárovom  čísle časopisu Emerging Infectious Diseases, je už zverejnený na jeho webovej stránke.

KUCHTA, Roman – OROS, Mikuláš – FERGUSON, Jayde – SCHOLZ, Tomáš: Diphyllobothrium nihonkaiense tapeworm larvae in salmon from North America. In Emerging Infectious Diseases, 2017, vol. 23, no. 2, p. 351-353. (IF 6,994 – 2015)

O výskume sa možno dočítať aj na webstránke spravodajskej stanice CNN: http://edition.cnn.com/2017/01/11/health/salmon-tapeworm-food-study/index.html

Text: Katarína Čižmáriková

Foto: archív M. Orosa