Facebook Instagram Twitter RSS Feed PodBean Back to top on side

Aktuality

Dr. Domenico Pangallo, PhD., z Ústavu molekulárnej biológie  SAV pri preberaní výročnej Ceny SAV za vedecko-výskumnú činnosť kolektívu pracovníkov Laboratória environmentálnej a potravinovej mikrobiológie.

Záchrane pamiatok chýbajú zákony

27. 12. 2016 | videné 1013-krát

Ochrane kultúrnych pamiatok sa na Slovensku nevenuje toľko pozornosti, koľko by si zaslúžila. Pritom sa nedá povedať, že by sme nemali podmienky alebo odborníkov. Chýba však snaha a legislatíva, aby sa veci mohli pohnúť ďalej. Tvrdí to vedúci Laboratória environmentálnej a potravinovej mikrobiológie Ústavu molekulárnej biológie SAV dr. Domenico Pangallo, DrSc.

Laboratórium sa ako jediné na Slovensku zaoberá negatívnym vplyvom mikroorganizmov na kultúrne pamiatky. Pri reštaurovaní sa sústreďuje na záchranu pamiatok najmä biolátkami bez vedľajších účinkov na človeka či okolie.

„Ústav molekulárnej biológie SAV má určite čo ponúknuť pri reštaurátorstve slovenských kultúrnych pamiatok, no mnohí zo zainteresovaných o tejto možnosti nevedia. Slovenská legislatíva nijako neustanovuje, ako postupovať pri ochrane pamiatok slovenského kultúrneho dedičstva,“ tvrdí dr. Domenico Pangallo, DrSc. „Na Slovensku neexistuje zákon, ktorý by nariaďoval reštaurátorom mikrobiologickú kontrolu. Môže sa to nariadiť len vnútornými smernicami.“  Pritom mikroorganizmy sa považujú za najväčších „milovníkov“ umenia.

„Zbierky majú problémy so samotnými hygienikmi, podľa ktorých sa nič nedeje, keď zistia prítomnosť mikroorganizmov na archívnych alebo knižničných dokumentoch. Mikrobiológia v depotoch robí všetkým problémy, ale nikto to nechce vidieť, lebo nepoznajú riešenia,“  hovorí ďalej Domenico Pangallo. Zbierky však plesnivejú naďalej a veľmi rýchlo. Veľakrát je ťažké dopátrať sa skutočného vlastníka pamiatky, preto mnohé chátrajú.

Podľa Domenica Pangalla je chyba aj v komunikácii. „Viem si predstaviť projekt, kde by sa pri záchrane pamiatok spojili vedné sily v odboroch chémia, mikrobiológia, reštaurátorstvo či hudobné vedy..., príkladov je veľa a z rôznych oblastí pamiatok,“ hovorí mikrobiológ a zdôrazňuje, že ich základný výskum tak vlastne zostáva nevyužitý. „Veľmi nám záleží, aby sa naše poznatky využívali v praxi najmä pri záchrane kultúrnych pamiatok. Je to nenahraditeľné kultúrne dedičstvo, ktoré sa pre nezáujem všetkých zainteresovaných ničí. “ Pritom by podľa neho stačilo, aby si za spoločný stôl sadli zástupcovia legislatívy, reštaurátorov, pamiatkarov a v neposlednom rade vedcov, ktorí riešenia na záchranu majú. (an)