Aktuality

V dňoch 4. – 17. decembra 2016 sa v Cancúne,  v Mexiku, uskutočnila konferencia OSN o biodiverzite. Zahŕňala 13. zasadanie Konferencie zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite (CBD) a zasadania Zmluvných strán protokolov, ktoré sú jeho súčasťou. Išlo o 8. zasadnutie Konferencie zmluvných strán Kartagénskeho protokolu o biologickej bezpečnosti v súvislosti s používaním geneticky modifikovaných organizmov a 2. zasadnutie Konferencie zmluvných strán Nagojského protokolu o prístupe a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich využívania.

Viacero tém je výzvou. K takým patrí i syntetická biológia. Z tohto dôvodu boli v rámci prípravných stretnutí počas roka 2016 súčasťou tímu aj pracovníci Slovenskej akadémie vied. Súčasťou delegácie Slovenskej republiky v rámci jeho predsedníctva v Rade EÚ v roku 2016 (SK PRES) na podujatí v Mexiku boli Anna Guttová (Botanický ústav SAV) a Zuzana Sekeyová (Virologický ústav BMC SAV). V rámci EÚ koordinácie v oblasti syntetickej biológie a v rámci problematiky digitálnych sekvencií sa aktívne zúčastnili na analýzach dokumentov Sekretariátu CBD a oboch spomínaných protokolov vo vzťahu k záverom Rady EÚ, na príprave rokovaní a bilaterálnych stretnutí, ako aj na prípravách konferenčných dokumentov, v ktorých boli zahrnuté stanoviská všetkých zmluvných strán. Na diskusiách sa zúčastnili zástupcovia z viac ako 130 krajín sveta.

Dohovor o biologickej diverzite prijala Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji v roku 1992 v Rio de Janeiro. Slovenská republika je zmluvnou stranou dohovoru od roku 1994. V súčasnosti je zmluvnou stranou dohovoru 196 štátov a medzinárodných organizácií. Hlavnými cieľmi dohovoru je 1) ochrana biologickej rôznorodosti na všetkých úrovniach od genetickej, cez druhovú po ekosystémovú; 2) trvalo udržateľné využívanie jej zložiek; a 3) spravodlivé a rovnocenné spoločné využívanie prínosov vyplývajúcich z používania genetických zdrojov.

Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite schválili zmluvné strany dohovoru 29. januára 2000 v Montreale. Slovensko protokol podpísalo 24. 5. 2000 a ratifikovalo 24. 11. 2004. Medzinárodnú účinnosť protokol nadobudol 11. 9. 2003. V súčasnosti má Kartagenský protokol o biologickej bezpečnosti 170 zmluvných strán. Protokol upravuje prepravu a obchod so živými geneticky modifikovanými organizmami v rámci zmluvných strán a narábanie s geneticky modifikovanými organizmami medzi zmluvnými a nezmluvnými stranami.

Nagojský protokol  o prístupe ku genetickým zdrojom a spravodlivom a rovnocennom spoločnom využívaní prínosov vyplývajúcich z ich používania k Dohovoru o biologickej diverzite prijali zmluvné strany 29. 10. 2010 v Nagoji. Platnosť nadobudol 12. 10. 2014. Národná rada SR schválila pristúpenie k Nagojskému protokolu 24. 9. 2015 a prezident SR podpísal prístupovú listinu 11. 11. 2015. Slovenská republiku k nemu pristúpila ako sedemdesiata krajina sveta. Nagojský protokol nadobudol platnosť 28. 3. 2016.

Anna Guttová a Zuzana Sekeyová